Ako samotný názov článku hovorí, dozviete, čo už aj tak viete od Ľuba, čo bolo pred zrazom vo Ferdinande a čo sa dialo po ňom.
V sobotu sme sa pred zrazom vybrali ešte do Atria Flora.
V Atriu Flora ma zaujal aj obchodík z RC Modelmi.
Do Atria Flora sme sa vybrali tuším kvôli Bambuli, na ktorú sme v piatok tuším nenarazili, ale Ľubo ma možno poopraví. Ale ak sme boli v Bambuli, tak netuším, prečo by sme sa trepali do Atria. Tak v jeho Bambuli som asi našla najväčšiu vianočnú hrôzu. Nie, nie je to mojou fotkou. Ona skutočne mala jedno oko výrazne menšie ako druhé. Na mojich fotkách bude tých vianočných dosť, lebo ja som stále podvedome dúfala, že nájdem jednu WAU a odnesiem si ju domov.
Táto slečna ma zaujala.
Ľubo stále hovoril, že ho zaujíma, či budú mať aj slovenské sladkosti 😊 No mali. Albert Atrium Flora.
Táto vežička (jej názov mi asi pre ochranu zdravia z hlavy vypadol) si ma slušne za takých 20 minút znepriatelila. Pražáci a znalci Prahy sa teraz budú za břicha chytat, ale nepotrafili sme od nej do Kotvy. Skúsili sme asi 5 uličiek podľa Ľubovej mapy, ktorú som, sa priznám, nepochopila. Nakoniec sme boli radi, keď sme zbadali park pred Hlavním nádražím, ktorý som bezpečne opoznala a trafili sme pred Ferdu, trošku predčasne, takže sme ešte išli uličkou akoby na Václavák a naspäť a potom sa už pred Ferdkou zbiehali zberatelia. O tom, čo sa dialo potom ste si už prečítali u Ľuba a ja viac postrehov prinesiem hneď zajtra.
Po zraze sme teda už vyrazili pre istotu metrom do Kotvy. Tu som prvýkrát videla zberateľskú vitrínku. Ako vidíte nemali ju veľmi čím zaplniť a tak sa do nej dostali EAH. Krásna Aphrodité, ktorú mám ja sama už takmer rok, tu kraľovala.
Po návšteve Kotvy sme teda nasadli na metro a zviezli sme sa až na Letňany. Na moje šťastie nás Tomáš vo Ferde upozornil, že treba ísť od stanice metra ešte špeciálnym autobusom, ktorý ide do Centra. Ja som si na to potom aj spomenula, že ja som kedysi v roku 2007 aj v Letňanoch bola a tiež sme šli busom, ale to ešte metro končilo asi o tri zastávky skôr, lebo ja som na Prosek chodila za kamarátmi z metra ešte busom, ale pamätám si, že už vtedy ho plánovali rozšíriť. Aj keď sme vo Ferdinande dohadovali viac menej s Tomášom, že sa stretneme v tom Dráčiku, stretli sme sa tam s Gabikou, čo bolo hrozne milé, lebo mala už vybratých dosť vecí a premýšľala, čo zobrať, čo nechať. Bolo to hrozne fajn. Mysleli sme si, že Tomáš sa asi tej myšlienky ísť do Letňan asi vzdal, neskôr sa ukázalo, že sme sa asi len časovo minuli.
Prstienkové Fashionistas dostať aj u nás, ale nie za takú akčnú cenu. Takže chvíľu ma lámala. Dokonca za ňou vidíte nejakú z tých, čo mali pri sebe dvojo šiat. Myslím, že to bola Nikki, ale úplne presne si to nevybavujem, aby som sa priznala.
Toto bola naprostá bomba. Keby som svoju Robin nekúpila pred pár mesiacmi rovnako neporušenú krásnu, tak tam asi rovno odpadnem, skáčem od radosti a letím k pokladni. Takto som sa "iba" neskutočne potešila. Skoro 10 ročná bábika, to už hej. Aj keď sme sa s Tomom v Dráčiku napriek plánom nestretli, večer som ešte dohadovala cez fcb posledné detaily stretnutia s Hanneton a uvidela som, že práve Tomáš túto krásavicu zachránil. Gratulujem, mám ju, takže viem, čo je to za poklad.
Fashionistas Hollywood Divas som už nevidela...no proste, aj keď mne osobne sa moc nepáči, fotku si jednoducho zaslúžila.
Keď som vošla do Dráčika v Letňanoch, konečne som sa cítila ako doma. Napriek upozorneniam mnohých zberateľov, ktorým sa týmto chcem ospravedlniť, som nechcela veriť, že v Prahe je tak slabá ponuka. Ono to veľa vysvetľuje to, že Sparkýz(pod ktorý patria aj HM Studia) aj Bambuli má jeden majiteľ, tudíž je všade rovnaká ponuka a rovnako na nič. Pri pohľade na tú Barbie stenu mi normálne až zahrialo srdiečko. Staré známe DOTW som v Prahe videla len tu.
Princezná z Mariposy. Ja som proste fotila tak trochu starinky.
Nábytky a slečny zo série I can be...
Toto bolo celkom zábavné, teda aspoň pre mňa. Porovnanie neviest: 2013, 2014, 2015
Ako už spomínal Ľubo vo svojom článku, v Letňanoch už na nás dopadala únava. Naozaj sme za dva dni prešli a najazdili metrom toho ozaj dosť a spali sme dosť málo, stále sme mali akosi o čom kecať, alebo kecali spolubývajúci z druhej izby, čo na naozaj tichom hosteli bolo dosť počuť 
Napriek tomu, ako sme vystúpili na Anďeli, opäť sa nám akoby vracali sily a zašli sme do útulnej pekárničky, kde sa až oči predchádzali od dobrôt. Ako si Ľubo úspešne objednal, nahrnulo sa tam ľudí a ja som začínala mať pocit, že obsluha si ma nikdy nevšimne a vzdala som sa. Hlad a chuť jesť niečo známe nás nakoniec doviedla do Mekáča, hoci sa mu Ľubo snažil všemocne vyhnúť, tak sa ospravedlňujem. Dala som si svoj obľúbený "číz", ale akosi to na hlad z polky dňa nestačilo a doobjednala som si ešte Ľubovu klasiku Big Tasty Bacon. Bolo to chutné, až na to, že mi klasicky polovica burgru sa snažila vypadnúť von 😀 a tak som to jedla ako také "pasa" (to je hláška z môjho detstva, ktorú mi rada pripomína mamina, keď som sa niekde zafúľala a potom som na ulici vykrikovala: Teta, teda ja som ako také pasa)
Toto je už fotka druhého pražského úlovku a opäť nie pre mňa. Je z Dráčika z Letňan a je pre Mary.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára