Ako to celé začalo

Ahojte Tento článok bude iný než ste u mňa bežne zvyknutí. Mám ho v hlave už veľmi veľmi dlho a ešte dlhšie som sa rozhodovala, či ho uverejním a či na tento blog. Rovno poviem, že bude príšerne kecací a kto nemá chuť čítať, nech to rovno zatvorí. Mnohí viete, že verím v silu myšlienok, tak negatívnych ako aj pozitívnych. Proste mám odskúšané, že to na čo človek myslí, to príde, ale presviedčať nikoho o tom nebudem, ja to mám tiež odskúšané iba na sebe.

Každopádne asi niekedy v novembri minulého roku som narazila úplne náhodne na skupinku I Can Academy. Majú na fcb viacero skupín a v jednej z nich bola taká úloha napísať si 101 cieľov. Páčilo sa mi, že tie ciele alebo úlohy alebo proste priania nemali žiaden časový horizont, to bol pre mňa impulz číslo jeden a potom chcela som zistiť, či to dokážem. O čo väčší zázrak bol, keď len pár dní po napísaní prvých pár, lebo naraz som to nedala, sa mi splnilo hneď 6 želanie. Wau. Nie, nesplnilo sa mi za rok všetkých 101 ani z diaľky a ani som to nepredpokladala, pretože pre mňa nemajú časový horizont. Verím však, že za pár rokov tam bude tých vysvietených riadkov o mnoho viac než tých bielych.

Každopádne, mnohí viete, že som už minulý rok spomínala sťahovanie. Vtedy som ešte netušila, čo a ako. Chcela som si veľmi kúpiť vlastný byt. Nejako som podvedome a už aj vedome tušila, že človek, ktorého som ja ešte stále považovala za partnera so mnou už do nejakého spoločného života dvakrát nepočíta a aj tak som si hovorila, že mať v zálohe vlastný byť aj v prípade nejakého nového partnera nebude také najhoršie, ale vedela som, že je pár detailov, ktoré budem musieť najprv prekonať, aby som to mohla uskutočniť. Aj napriek týmto vedomostiam som často spomínala sťahovanie. Túžila som sa odsťahovať od svojich spolubývajúcich, pri ktorých som nemala potrebný pokoj, po práci vo vianočnej sezóne, ktorá bola mojou prvou v súčastnom zamestnaní a cítila som sa neskutočne vyčerpane. Po 200 hovoroch denne som mala už len dve pozície: chuť plakať a už tam nikdy neprísť alebo sme sa s kolegovcami už na všetkom smiali, proste prepínalo nám z toho stresu poriadne. Dnes už viete, že presťahovaná som, čo a ako a že nie do vlastného si povieme čoskoro.

Viackrát ešte dostávam otázku, ako je to s tými mojimi vecami v Amerike, takže niečo z toho si ukážeme tiež:

Zásielky v US 2015 a 2016. Bolo toho fakt príšerne veľa, ale v 2017 to už nebude také strašné, resp. nie je.

Takže takto to vyzeralo: