Ahojte :-) Dnes si dáme pár fotiek z februára, ktorý bol pre mňa v mnohom zlomový. Už v januári som začala cítiť, že môj vzťah sa ženie do záhuby, že sa mi partner odcudzuje, len som vtedy ešte tak pol na pol verila tomu, čo sa mi snažil nahovoriť. Vo februári som našla pár ďalších dôkazov, ale naivne som si myslela, že to bude OK, až do 12. 02., kedy sa mi dosť podstatne obrátil svet hore nohami. Niektorí z vás vedia o čo ide, ani po dvoch mesiacoch to nie je a nemôže byť za mnou a to, čo sa mi vtedy odohrávalo v hlave a srdci, to by som neželala ani najväčšiemu nepriateľovi. Už keď mi volala mamina okolo 20tej, som vedela, že niečo nie je v poriadku, nakoľko ona mi takto "neskoro" nezvykne volať, keď som v tom telefóne začula mužský hlas, svet prestával existovať a s každým jeho slovom sa prepadával do väčšej a väčšej temnoty. Dodnes nerozumiem, ako som si vôbec dokázala zapísať číslo do nemocnice. Vaša mamina sa predávkovala liekmi...nie, teraz nie je vhodné, aby ste s ňou hovorili...akože čo prosím? ... To, že moja mamina je psychiatrický pacient liečený na depresiu, to ja viem dávno, ale toto...proste človeka nikdy poriadne nespoznáte a nepoznáte...najlepšie bolo, keď som prišla na byt k môjmu vtedy ešte partnerovi, tak ma ledva objal...človek, ktorý mi mal byť najbližší ma letmo objímal a ja som vedela, že je so mnou len fyzicky a psychicky je v absolútne inej dimenzii ako ja. Z noci som moc nenaspala a unavená som prišla v utorok do práce, aby som si vypýtala pár dní voľna, ešte v priebehu toho dňa som sa viackrát snažila zistiť, kde a čo je s mojou mamkou. Tu musím zaslať virtuálne veľké obrovské ĎAKUJEM môjmu tatinovi, ktorý veľmi pomohol nie len mne, ale ja svoje ex-manželke, ktorá o tom ani moc nevie.
Táto fotka je z pred bytovky, kde sme s Ex2 žili, teda on tam žije aj naďalej. Vtedy bolo v Petržalke aspoň trochu snehu.
Tieto dve fotky sú z Tygru, ale z ktorého to po viac ako dvoch mesiacoch skutočne netuším.
V stredu 14.02., som teda prišla do Bystrice, bez akýchkoľvek informácií o zdravotnom stave mojej maminy, bez akýchkoľvek informácií, čo jej treba priniesť. Na tieto dvere som asi hodinu hľadela a usedavo plakala, aby nakoniec prišla pani doktorka, ktorá moju maminu ani nemá na starosti, ale dnes je tu sama, lebo všetci sú na nejakom školení a ona už musí vlastne niekam ísť, ale na veľa mi zavolali maminu. Ten pocit, keď som ju zbadala živú a relatívne zdravú to bol najkrajší pocit môjho života.
Streda 14. 02. podvečer, príchod do dediny. Takže Valentína som oslavovala zničená, neinformovaná a sama s boľavými myšlienkami, že dva základné piliere môjho života sa akosi rozpadli, ale po všetkých mráčkoch nakoniec vyjde slniečko.
Štvrtok ráno bolo tak nádherne, že som strašne ľutovala, že nemám so sebou žiadnu bábiku, tak som vám pofotila aspoň "našu" dedinku.
Konzultačné hodiny na sanatórnom oddelení psychiatrie v Banskej Bystrici je reálne hodina. Bola som tam tesne po začiatku, zazvonila som, odovzdala som čistú bielizeň, nejaké drobnosti a hygienické potreby pre maminu a potom som čakala a čakala a čakala a čakala takmer celú tú konzultačnú hodinu, aby si ma uplakanú, nevedomú toho, čo bude ďalej zobrala na stručný pár minútový rozhovor vysmiata ošetrujúca lekárka. Po pár úvodných vetách mi došlo, že táto žena nemá ani pol predstavy, kto je moja mamina, čo všetko už za život dokázala a aký my dve máme hlboký vzťah, takže mi bolo úplne jasné, že psychiatrické oddelenie takýchto pacientov zažíva dosť bežne a berú to ako ja telefonát od zákazníka, ktorý sa pýta, či máme chladničku na predajni v Nitre....Bola som dohodnutá s ocinom, že sa za ním zastavím, ale mala som ešte dosť času, kým mal prísť z roboty a tak som peši cez mesto prešla do Európy urobiť si lepšiu náladu pohľadom na bábiky, konkrétne Dráčik, 15. 02. 2018
Túto Mbili som videla asi len 3x v živote
Makovička a za ňou opäť makovička
O tejto Mbili som veľa počula, ale nikdy predtým som ju reálne nevidela (naposledy, keď som bola v BB, tak ju tam stále ešte mali, pozn. aut.)
Keď už som bola v tej Európe, tak som samozrejme vybehla aj hore do AllToys, kde už mali aj nejaké tie novinky, ale boli takmer identické s novinkami v Bratislave, takže AllToys, Banská Bystrica, 15. 03. 2018
Takže tu som konečne videla aj tmavé bábätko. No ja by som chcela černošské alebo ázijské, hlavne ázijské, ale zatiaľ som videla len tieto tri druhy a myslím si, že tie etnické u nás ani nebudú.
Nová víla s tvárou Millie a klasickým telom.
Škoda, že z tých malých morských panien pre tento rok je na našom trhu len tá oranžovo-ružová, zvyšné dve z kolekcie sa mi páčia viac.
Piatok, 16. 02. pred odchodom od mamkinej dediny
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára