Moja pohodička, moja dedina, môj kraj

Ahojte 😊 Dnes opät nebábikovský článok, keďže prechádzam fotky vo svojom mobile, tak dnes vám sem dám fotky z pobytu u maminy. Ako som už spomínala, v piatok ma sme išli autobusom na Donovaly, ale naspäť sme už išli peši (cca 6km - nič strašné, ale pre pani liečacej sa na pľúcnu embóliu...no, každopádne sa už na to cítila a bez problému to aj zvládla).

Keď si v krčme objednáte kofolu a dostanete odpoveď: Kofolu nemáme, to tu nikto nepije...tak dostanete zlato z Hurbanova v mixovanej verzii ...

Príšerky v krčme "U medvedice"

Kvietočky pri ceste, v pozadí budova Obecného úradu, ale toto je konkrétne vchod do krčmy, ktorá je v tej istej budove.

Naše potvorky

Naša čerešňa, tú si zapamätajte, čoskoro zistíte prečo.

Keď sme boli s maminou na Donovaloch, v hlave mi stále hralo: Jak Pán Bů miloval tenhle kraj, když takovou krásu mohl mu dát, obklopit horou pláč i spěv...aj keď sa tematicky hodí do minulého článku, chcela som vám sem túto pesničku dať. V klipe nájdete staré fotky BB, uvidíte tam také klasiky, ktoré už poznáte odo mňa ako námestie, radnicu či šikmú vežu..

Donovalský máj

Kamióny jednoducho k Donovalom patria rovnako ako hory. Raz už je to hlavný ťah na Poľsko.

Po neúspechu z piatku, som sa v sobotu vybrala po nemletý mak na Staré Hory, bol to neúspešný výlet a ešte som šla hore tých 7 minút v autobuse v modlitebnom duchu, pretože prvá sobota v mesiaci je nejaká pútnicka v našom kraji, takže aj keď šli v rovnakom čase hneď dva busy, tak ma takmer nevzali a ešte sa tetušky počas cesty hlasno modlili. Chudák autobusár. Aby ste si nemysleli, nemám nič proti modlitbám, ale hromadné v autobuse som zažila prvýkrát.

Moju tašku strážil náš druhý kocúrik. Prvého ste už videli na fotkách z minulého roku a predminulého roku, keďže sme ho zachránili na moju 30tku. Tohto zachránila mamina minulý rok. Bol vraj na pokraji smrti. Pomenovali sme ho Chosé, je neskutočne prítulný a na rozdiel od Félixa je pomerne často doma. Atos mu občas aj robil "zle", nakoľko Chosé je strašne blbá mačka a nevyskočí pred psom nikde na skrinku alebo niekde do úkrytu ale beží pred ním normálne po zemi. V rámci okliešteného priestoru nášho domu si asi viete predstaviť ako to dopadne, ale aby ste si nemysleli, Atík ho vezme len do papuľky a prenáša ho a slintá.

Keďže ani v jednom obchode na Starých Horách nemali nemletý mak, tak sme nakoniec robili najobľúbenejší koláčik môjho najlepšieho bráška na svete - domáci perník a ako máte možnosť vidieť, očividne sa vydaril :-D

Prvomájová Banská Bystrica

Ahojte 😉 Tak ani dnes si ešte nepredstavíme môj krásny prírastok, ktorý som so sebou vzala do Banskej Bystrice k mamine, kam som cestovala 01. 05. 2018, kedy vznikli aj tieto fotografie. Keďže som cestovala cez sviatok, nejako som si nesprávne pozrela autobus na dedinu a ostala som takmer dve hodiny v meste. Tak som sa vydala zo stanice cez park SNP na Strieborné námestie, kde som počkala na autobus a počas tejto prechádzky som vám nafotila "pár" fotografií.

Vlak bus shopping terminal

Jedna z dominánt BB - hotel Lux - nedávno prešiel rekonštrukciou

Za hotelom začína park SNP

V parku je vybudovaná aj korčuliarska dráha

Pod pamätníkom je vraj jedna z najlepších zmrzlín...dala som si, prečo nie...vynikajúca

Výhľad na park z pamätníku

Húfnice a tanky

Pohľad na pamätník od lietadla

Lisunov 2/Dakota

Výhľad na námestie z Kapitulskej ulice

Socha Jána Pavla II. v Kapitulskej ulici

A tu je údajne druhá najlepšia zmrzlina v meste - Pod vežou

Barbakan a za ním tá biela budova je galéria

Kresba obrysov BB na stene

Aprílové behačky po obchodoch

Ahojte 😉 Dlhšie som nespravila žiadny článok, aj tento som neplánovala práve dnes, mala som pripravený iný, ale keďže som zabudla, že kvôli reinštalácii notebooku som fotky premiestnila na USB kľúč, tak budú dnes fotky z obchodov z BA z apríla, kde uvidíte aj môj prvý narodeninový darček, ktorý som si úplne neplánovane kúpila pol roka vopred a to 16. 04. Prečo som dlhšie nepísala má viacero dôvodov, v podstate sú štyri také hlavné oblasti, ktoré sa navzájom prelínajú a postupne sa doriešujú a zintentívňuje sa jeden z týchto štyroch dôvodov:

1. zdravotný stav maminy - ako som už spomínala, mamine sa popri psychických problémoch pred Veľkou nocou pridal aj jeden fyzický veľmi život ohrozujúci faktor a to pľúcna embólia, ktorú sa na šťastie podarilo odhaliť včas, ale jej liečba je dlhodobá. Keď som však maminu naposledy videla, bola na tom o mnoho mnoho mnoho lepšie, čo sa dočítate čoskoro v článku, ktorý pripravuje, ale aj vďaka tomuto faktoru a ďalším dvom, ktoré sa tak nejako dali dokopy, som prvý májový týždeň strávila na strednom Slovensku. Týmto chcem mojej maminke aj popriať všetko najlepšie k dnešným meninám.

2. Ex/terajší partner - mnohí viete, že ja po mojom odsťahovaní od posledného partnera sme boli stále v kontakte a bolo pre nás ťažké na seba navzájom zabudnúť. Nepamätám si úplne presne, kedy sme sa prvýkrát stretli po mojom odchode, ale bolo to veľmi rozpačité, ale príjemné, ale neosobné. Neskôr sa do rozhovorov a písania dostávalo viac a viac osobnejšej konverzácie a aj stretnutia boli osobnejšie. Sama nemám ešte úplne jasno v tom, ako to bude ďalej pokračovať. Snažím sa na to netlačiť a užiť si každú chvíľku, ktorú s ním môžem stráviť, ktorých je momentálne požehnane a som za ne veľmi vďačná. Tým, že momentálne prevažnú väčšinu voľného času trávim u neho, tak nie som so svojimi babami ani pri svojich notebookoch.

3. práca - nie je žiadnym tajomstvom, že svoje zamestnanie milujem a mám k nemu hlboký vzťah. Jednak ma živí a baví. Momentálne prechádzame ako spoločnosť dosť veľkými zmenami, s ktorými sú spojené školenia a mítingy a aj dosť stresu, takže som v práci pomerne často, ale rada. Som rada, že môžem byť súčasťou tohto posunu spoločnosti, že som člen tejto spoločnosti a že mám okolo seba najlepšiu šéfku na svete a to tu teraz nepíšem len kvôli tomu, že viem, že občas číta tento blog, ale pretože tak už cez 2 roky cítim.

4. škola - niektorí viete, niektorí nie, tak už to budete vedieť všetci, že ešte v bývalom zamestnaní som sa prihlásila do kurzu angličtiny, kde sa momentálne nachádzam v 3. ročníku, ktorý je momentálne pre mňa aj najťažší nie len z hľadiska preberaných látok - predprítomný čas, trpný rod a iné chuťovečky tohto jazyka, ale tiež je pre mňa čoraz väčším problémom nájsť chuť a vnútornú motiváciu do učenia a byť sústredená na hodinách.

Tak som vám tu napísala takú menšiu slohovú prácu a môžete sa vrhnúť na to, čo vás aj reálne zaujíma a o čom je tento blog:

Tieto fotky sú z Pompo Retro, z 16. 04.

<3 tenisky <3

Tieto fotky sú z AllToys Aupark, 16. 04. 2018

Day and night som už videla z diaľky v Banskej Bystrici a aj keď nie som ťažký prívrženec repier ani Barbie z 80tych rokov, tak som si ju rada obzrela.

Dve nasledujúce slečny boli za pokladňou, ale pani predavačka bola veľmi ochotná mi ich zložiť a dovolila mi si ich aj odfotiť (áno, spýtala som sa). Jednu zo slečien som si nakoniec zakúpila, nakoľko sa mi už od proma veľmi páčila a jej cena bola nižšia ako som prepokladala a pani predavačka bola veľmi príjemná a ja som si proste chcela urobiť po tom všetkom takú drahšiu radosť.

V utorok, 24. 04. 2018 som po škole navštívila Dráčik na Obchodnej, ktorý mám odtiaľ ani nie na 10 minút, kde som prvýkrát a tuším, že aj posledný krát uvidela Fashionistas Raquelle, ktorú ste mohli vidieť u Ľubina, takže verím, že časom sa s ňou budem môcť "pohrať".

Tesco Kamenné námestie, 24. 04. 2018