Ahojte 😊 Dnes opät nebábikovský článok, keďže prechádzam fotky vo svojom mobile, tak dnes vám sem dám fotky z pobytu u maminy. Ako som už spomínala, v piatok ma sme išli autobusom na Donovaly, ale naspäť sme už išli peši (cca 6km - nič strašné, ale pre pani liečacej sa na pľúcnu embóliu...no, každopádne sa už na to cítila a bez problému to aj zvládla).
Keď si v krčme objednáte kofolu a dostanete odpoveď: Kofolu nemáme, to tu nikto nepije...tak dostanete zlato z Hurbanova v mixovanej verzii ...
Príšerky v krčme "U medvedice"
Kvietočky pri ceste, v pozadí budova Obecného úradu, ale toto je konkrétne vchod do krčmy, ktorá je v tej istej budove.
Naše potvorky
Naša čerešňa, tú si zapamätajte, čoskoro zistíte prečo.
Keď sme boli s maminou na Donovaloch, v hlave mi stále hralo: Jak Pán Bů miloval tenhle kraj, když takovou krásu mohl mu dát, obklopit horou pláč i spěv...aj keď sa tematicky hodí do minulého článku, chcela som vám sem túto pesničku dať. V klipe nájdete staré fotky BB, uvidíte tam také klasiky, ktoré už poznáte odo mňa ako námestie, radnicu či šikmú vežu..
Donovalský máj
Kamióny jednoducho k Donovalom patria rovnako ako hory. Raz už je to hlavný ťah na Poľsko.
Po neúspechu z piatku, som sa v sobotu vybrala po nemletý mak na Staré Hory, bol to neúspešný výlet a ešte som šla hore tých 7 minút v autobuse v modlitebnom duchu, pretože prvá sobota v mesiaci je nejaká pútnicka v našom kraji, takže aj keď šli v rovnakom čase hneď dva busy, tak ma takmer nevzali a ešte sa tetušky počas cesty hlasno modlili. Chudák autobusár. Aby ste si nemysleli, nemám nič proti modlitbám, ale hromadné v autobuse som zažila prvýkrát.
Moju tašku strážil náš druhý kocúrik. Prvého ste už videli na fotkách z minulého roku a predminulého roku, keďže sme ho zachránili na moju 30tku. Tohto zachránila mamina minulý rok. Bol vraj na pokraji smrti. Pomenovali sme ho Chosé, je neskutočne prítulný a na rozdiel od Félixa je pomerne často doma. Atos mu občas aj robil "zle", nakoľko Chosé je strašne blbá mačka a nevyskočí pred psom nikde na skrinku alebo niekde do úkrytu ale beží pred ním normálne po zemi. V rámci okliešteného priestoru nášho domu si asi viete predstaviť ako to dopadne, ale aby ste si nemysleli, Atík ho vezme len do papuľky a prenáša ho a slintá.
Keďže ani v jednom obchode na Starých Horách nemali nemletý mak, tak sme nakoniec robili najobľúbenejší koláčik môjho najlepšieho bráška na svete - domáci perník a ako máte možnosť vidieť, očividne sa vydaril :-D
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára