Ahojte priatelia 😊 Prajem vám všetkým krásnu nedeľu. U nás to už teraz vyzerá na slnečný deň, z čoho mám ohromnú radosť, lebo by sme chceli ísť s drahým do Ikei, vrátime sa v čase, ale ešte chcem spomenúť moju úžasnú skúsenosť s Alzou. V piatok (pred 2 dňami) som im vrátila tovar a dnes som zistila, že už mám platbu vrátenú späť. Chápete, v nedeľu ráno? Napísali do 5 pracovných dní, čo sa mi už zdalo super, ale aby mi prišla platba v nedeľu, tak to sa mi ešte nestalo.
Dobre, dáme ešte druhú odbočku. Včera v noci som sa zamilovala. Totálne, absolútne. Do koho? Resp. čoho? Do bábiky, ktorú dostali účastníci Barbie convention v Paríži.
No a teraz už poďme konečne do Viedne.
Tieto ružové Prada tenisky sa mi fakt páčili. Môj šťastný výraz môžete vidieť v odraze.
Tu ma tiež môžete vidieť v odraze.
A tu mám v odraze Ľubina.
V jednom stánku sme dokonca objavili Barbie. Dve či tri. Na túto Bervely Hills sa Ľubo bol aj pýtať, ale nevedel, či mu pán povedal 13 alebo 30€. Tak sme to nechali tak, aj keď som ho nahovárala, že ho prípadne založím, ak nebude mať toľko hotovosti.
Vykrajovátka od výmyslu sveta. Kde sa ja s mojim puzzle vykrajovátkom na toto hrabem. Úžasné.
Tieto sviečočky tak nádherne voňali, že som mala chuť si ich zobrať všetky domov. Nakoniec neodišla so mnou ani jedna.
Mozart bol takmer všade.
Potom nás zaujala taká pasáž s vežičkou. Vnútri sme objavili fontánu a hudbu. Najprv som si myslela, že je to hracia fontána, ale nebolo to tak.
Nad fontánou bola takáto krásna vežička.
Vnútri teda hrala táto pani a fakt veľmi veľmi pekne.
V tom sene sa mohli hrať deti. Aká paráda.
Fotila som všetko, ako japonský turista, aj poschodový autobus.
Špeciálne pre Lucku som odfotila Luskáčikov alebo nejaké iné vianočné postavičky, ktoré zdobili oddychovú zónu nákupného centra, ktoré bolo inak na sobotu dopoludnia viac-menej prázdne.
V tomto nákupnom stredisku mali nádhernú Billu, do ktorej sa dalo takto pozrieť z poschodia. Vyzeralo to ako nejaké trhy, ale bola to "klasická" Billa.
Pod schodmi, ktorými sa išlo k hračkárstvu z druhej strany, mali ešte túto peknú vitrínku.
Myslím, že toto sú obrázky z Gesheites Spielzeug, ale nie som si tým istá, aby som sa priznala.
Po týchto sklamaniach som navrhla, aby sme našli nejaký Muller, že som v ňom minulý rok videla zberateľské Barbie. Najbližší nám môj mobil našiel asi 40 minút chôdze, čo sme sa rozhodli s Ľubom, že to dáme, že to je OK. Trasa ukazovala pomerne veľkú zelenú plochu. Predvčerom som prišla k tomu, že to bol Wiener Stadpark - teda viedenský meststký park. A táto krásna socha je Johann Strauss. Kto viete po nemecky, môžete sa viac dozvedieť na odkaze tu. Kto neviete, môžete sa pokochať aspoň obrázkami ako ja.
Most v mestskom parku.
Klasika. Zámky zamilovaných musia byť všade. To mi pripomína, že n UFE sme mali s drahým dostať tiež svoj, ale nevyšlo to. Inak neviem, ako by sme ho tam inštalovali, keď vtedy tak strašne pršalo, takže na UFO ešte niekedy určite pôjdeme. Zrejme už aj s Dávidkom-Danielkom.
Omylom sme sa zviezli zrejme nadzemkou alebo mestským vlakom k Prátru. Boli sme z toho (alebo aspoň ja) trochuv vyľakaní, lebo tam sme neplánovali ísť a ešte sme si neboli celkom istí, či na tento druh dopravy platia naše celodenné lístky. No, sme proste turisti na výbornú 
asi preto najradšej chodíme na výlety my dvaja spolu. Nakoľko Ľubo je tak úžasný, že aj keď ho odnavigujem zle, tak mi to nevyčíta.
asi preto najradšej chodíme na výlety my dvaja spolu. Nakoľko Ľubo je tak úžasný, že aj keď ho odnavigujem zle, tak mi to nevyčíta.
Stromček pred Hauptbahnhof. Do záberu mi vliezol aj môj spolupútnik. Dúfam, že mu táto poloprofilovka nebude vadiť.
Stromček bez vrchu
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára