Ahojte priatelia 😊 V poslednej dobe dostávam zo zberateľského ale aj nezberateľského sveta množstvo krásnych darčekov. Niektoré som stihla pofotiť, niektoré nie a niektoré mám ešte odfotené v druhom mobile, no každopádne sa vám chcem v prvom rade neskutočne POĎAKOVAŤ. Veľmi si to vážim, veľa to pre mňa znamená a dúfam, že niekedy vám to budem môcť oplatiť.
Niektoré krásne darčeky mám už dlhšie, ten posledný prišiel len včera a ja to chcem s vami zdieľať.
Pamätám si, že bol piatok, 17. 04., keď som mala voľný deň (ešte som chodila do práce) a vôbec sa mi nechcelo vyliezť z postele, keď zazvonila pani poštárka a podala mi bielu obálku s Renkinou adresou. Sprovoti som si hovorila, že sa asi pomýlila nechtiac (však ono sa to stane), že od Renky nič nečakám. Čakala som nejaké iné vecičky vtedy. Po otvorení a následnej virtuálnej komunikácii som si overila, že nedošlo k žiadnemu omylu, ale že mám okolo seba najlepších anjelov na svete. Renka totiž v čase rúškovej šila o dušu spasenú a ako si spomeniete, s rúškami bol zo začiatku dosť problém. O to smutnejšie je, že dnes bežne stretnem zahodené rúško, či dokonca respirátor na zemi. Videla som to už niekoľkokrát, či už išlo o rúška domáco šité, či vyrobené profesionálne, stislo mi to srdce a nechápem prečo to niekto dokáže len tak zahodiť na zem, ale o tom niekedy inokedy a asi na osobnom blogu. Teraz sa pome tešiť.
Toto rúško som u Renatky obdivovala, keďže je na ňom morská panna. Musím sa priznať, že tento absolútne nečakaný a krásny darček ma tak dojal, až rozplakal, preto mám na svojej "svojke" taký nemastný neslaný výraz, ale snáď to prežijete. Celkovo sa hrozne rada fotím a "svojky" mi idú úplne najlepšie.
Na druhom rúšku bola táto bábika bez úsmevu (ja si asi nie som schopná proste zapamätať jej názov). Keďže som akurát vtedy balila balíček pre Henku, hneď mi bolo jasné, že to rúško pribalím tiež, preto som ho na rozdiel od svojho, pekne pofotila. Svoje som si povedala, že vám ešte niekedy odfotím, ale už som sa k tomu nedostala.
V pondelok, 08. 06:, som po kontrole v nemocnici prišla pomerne unavená domov a ľahla som si do postele, ledva som zaspala, keď zazvonila susedka, ktorá robí na pošte a dala mi dva balíky. Ani jeden som neočakávala, teda, o knižku od zdravotnej poisťovne som síce žiadala už dávnejšie, ale oni mi ani nedali vedieť, či ju pošlú alebo nie. To bol teda jeden balíček. Druhý bol od Terky (terradolls.blog.cz), s ktorou som v kontakte. Hoci už nebloguje, stále zbiera bábiky a stále ich fotí. Terka mi písala, že by mi chcela niečo poslať, ale tiež mi nedala vedieť, že balíček poslala. Na šťastie zdarne dorazil.
Nádherná súpravička. Už sa neviem dočkať, kedy ju nastoknem na to malé stvoreníčko. Krásne body som v tej eufórii akosi ani neodfotila ako pozerám. Hlavne, že na spodku fotky môžte vidieť moje tehu bruško ako inak 
No to by nebola Terezka, aby mi neposlala aj bábiku. O tejto bábike som veľmi uvažovala, keďže som si to veľmi chcela vyskúšať. Viacerí už viete ako to dopadlo, ale o tom čoskoro.
Prekrásnu ručne robenú plienkovú tortu som/sme (keďže je skôr určená pre Danielka ako pre mňa) dostala len včera od môjho krstného otca. Niektorí viete, že som krstená v dospelosti a môj krstný otec je jeden z mojich najlepších priateľov. Pri výrobe torty mu dopomáhala aj jeho sestra a neterka, s ktorými žila v období mojich úplných zberateľských začiatkoch. Práve neterka mi pripomenula bábiky Barbie a aj iné hračky, keďže v tom období bola škôlkárka, dnes je to už pomaly ale isto dospelý človek.
