Tak a dlho predlho očakávané články z Prahy práve prichádzajú. No mali ste sa na čo tešiť, bude ajajáj a ešte trochu a do toho ešte kopa slov. Ja so m sa do Prahy túžila vrátiť od kedy som z nej zo zápalom pľúc v máji v roku 2007 bola nútená odísť. Keď bola v lete Hanneton v Prahe, začali sme sa o tom s Ľubom intenzívnejšie rozprávať, potom prišiel dátum jesenného zrazu vo Ferdinande a už bolo jasné, kedy sa konečne do Prahy vyberieme. Ja som mala na starosti lístky na autobus a Ľubo výber ubytovania. Svoje úlohy sme zvládli trúfam si povedať na jedničku. Celý týždeň pred odchodom do Prahy som mala siahodlhé mailové komunikácie s colným oddelením DHL, ktorí mi sľúbovali, že balík určite do štvrtku príde, neprišiel a ja som vedela, že veci, ktoré som potrebovala a chcela zobrať do Prahy, už so mnou nepôjdu. O tom ste mohli čítať aj u Ľuba.
V piatok ráno som si dobalila posledné veci dennej potreby (šminky, zubnú kefku, pastu a pod) a vyrazila som na autobusovú stanicu Mlynské Nivy. Keď som dorazila, chcela som zavolať Ľubovi, že kde je a na mobile som zbadala dva zmeškané hovory a jednu SMS. Hovory boli od Ľuba a od jeného neznmeho čísla, z toho čísla bola aj SMS. Mne to bolo jasné hneď a text smsky mi to len potvrdil: Kuriér DHL. Ľuba som čoskoro uvidela a teda som pribehla k nemu. Dosť divoké bolo medzinárodné nastupovanie/vystupovanie na autobus Student Agency/Regio Jet. Zatiaľ som išla len národnou linkou a tam to bola pohoda. Tu sa mi zdalo, že stevard je trochu mimo, ale nakoniec sme to zvládli a cesta ubehla celkom fajn, aj keď sme mali skoro hodinové meškanie. Hneď na Florenci sme si v kancelárii kúpili 72 hodinové lístky na MHD, išli sme metrom na stanicu Anděl a potom sme mali ísť električkou, ktorej trať práve opravovali, bližšíe naše "trampotky" ste si mohli už prečítať u Ľuba
Nakoniec sme sa teda ubytovali, oddýchli a keďže sme celý deň poriadne nejedli, obzvlášť Ľubo, ktorý ešte ráno cestoval do Bratislavy a tak so mnou do Prahy, vyrazili sme tuším peši do nášho na tento deň prvého nákupného centra Nový Smíchov. Tam sme takmer okamžite našli hračkárstvo a ja som tam prvýkrát videla na živo Holiday Barbie 2013, bola som z toho úplne na vetvy (to som netušila, že ju budem stretávať na každom kroku 😀)
Stena v MH Studio Nový Smíchov
Mbili pre Heňu. Podarilo sa nám ju zohnať v prvom hračkárstve. Fotená je už pri papaní asi najlepšieho gyrosu v mojom živote, po perfektnej palacinke, ktorá bola proste rozpleštená na tanieri, čo som si neodfotila, ale takto serírovanú palacinku som videla prvýkrát a pleštila som oči. No turista
Slečna, ktorá ma zaujala v Tescu na Novom Smíchove.
Tieto fotky sú Quadria, kde mali tuším aj Bambuli aj Sparkýz, či ako, no rozhodne tam mali obe tie hračkrástva. Ponuka takmer identická, to som si začínala zvykať. Navštívili sme aj Tesco My (Máj) Národní. Žiaľ tiež sa nekonalo žiadne veľké prekvapenie. Vyšli sme vonku, kde sme videli tú skladaciu hlavu a ja doteraz netuším, prečo som si ju neofotila. Snažili sme sa nájsť OC Palladium a nakoniec sa nám to aj podarilo, ale bola to fuška. Hneď sme zbadali aj OC Kotva, ale tá už bola zavretá a tak sme si ju dali na ďalší deň.
Vianočná 2015, priznám sa, že som sa na ňu neskutočne tešila, lebo na Slovensku som ju videla len z diaľky. Priznám sa, že bola pre mňa sklamaním, vôbec mi nepripomínala tú krásku z fotiek z internetu.
Potomkovia
Pamiatky som moc nefotila, lebo pršalo a ja som mala len mobil a bála som sa, že proste navlhne, okrem toho mi do toho ešte volala aj mami, takže pol hodinu som strávila chodením a telefonovaním zároveň.
Tieto fotky sú z Pallladia, ktoré sme sa nahľadali, až sa pred nami objavilo. Ale zašli sme si aj k Vltave a kde tade a bolo to super, aj keď pršalo. Všade bolo veľa svetiel, veľa ľudí, no proste čosi úžasné.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára