Ahojte 😊 Možno si po prečítaní nadpisu hovoríte, že tej našej Nike už asi absolútne zašibáva, ale dovolím si tvrdiť, že na šťastie nie, len proste nestíha a článok, ktorý by časovo mal byť pred Vianocami, vyšiel na dnes, ale ja si myslím, že vám to nebude vôbec vadiť a že ste tak trochu už u mňa zvyknutí.
Dnes to bude aj o fotkách, ale aj o takom mojom vyrozprávaní sa. Tieto Vianoce pre mňa začali pár týždňov vopred, kedy som sa môjho "spolubývajúceho" (píšem to takto schválne, lebo v tomto prípade išlo hlavne o to, že so mnou býva), že mám taký nápad, že by som pozvala moju mami k nám na Vianoce. Na tom by nič nebolo, ale k mojej mami treba počítať automaticky + 2ks nie práve najmenších psíkov. Nášho Šedíka (Charming Shadow of Oasis) už z blogu poznáte. Mali ste možnosť vidieť aj labradoríka menom Atos, ktorého si moja mamina vzala na základnú výchovu slepeckého psa v lete 2017. Krátko po jeho odovzdaní sa dohodla na druhom šteniatku a tak v lete 2018 skončil u nej Gordon, ktorého som po dvoch dňoch u maminy premenovala na "Rezníka". Atos nebol taký typický žravý labrador, ale Gordon rozhodne je. Tiež má vlastnú hlavu a nie vždy sa dá na jeho "privolačku" spoľahnúť. Je to proste ešte šteniatko, ktoré zaujíma všetko vonku viac ako panička. Môj drahý súhlasil, vtedy asi nevedel do čoho ide a ruku na srdce ani ja, ale veľmi som sa tomu tešila. Po udalostiach zo začiatku minulého roku, ktoré vyústili do mamkinej hospitalizácie na psychiatrickom oddelení, som proste chcela byť s ňou. Priznám sa, že pri jej početných psychických ale aj fyzických diagnózach mám o ňu strach, s vedomím, že v dome býva sama v dedine, kde je dokopy prihlásených 200 obyvateľov a reálne ich tam žije ešte menej.
Už keď som jej zakúpila lístok na ICčko pre ňu aj pre psíka a zaslala som jej ho, mi volala, že nevie, či bude môcť prísť, lebo sa necíti dobre, že je unavená a že sa jej krúti hlava a že na horskej službe jej namerali veľmi nízky tep. Z toho som bola dosť vystrašená, predsa len som sa bála, aby počas cesty niekde neodpadla a podobne, ale nakoniec úspešne došla do Bratislavy, o tom vám napíšem neskôr, lebo je to dlhý príbeh, dnes už pome na fotky:
Toto je výklad AllToys OC Aupark Bratislava, kde nič iné zaujímavé nemali, z 20. 11. 2018
Táto fotka je určite z nejakého Dráčika, lebo LIV sa tam síce už veľmi sporadicky, ale stále objavujú, fotka je z 30. 11. 2018. Tak možno je tiež z Polusu, len mi to noťas rozhádzal.
Ešte mi v mobile ostala aj jedna fotka mojich vianočných krásiek
Dráčik OC Polus, 30. 11. 2018
V pondelok, 17. 12. 2018 som si na pošte vyzdvihla ešte posledný balíček pred Vianocami od haMíši. Objednala som si u nej bábiku, ktorú som plánovala ako darkyňu telíčka, keďže ju Míša kvôli tomu, že bola nahá a má škvrnku na brušku predávala za príjemnú cenu a bola ňou Holiday 2011, len som sa bála, aby odtieň telíčka sadol, nakoľko pre hlavičku som už predtým kúpila dve nesprávne telíčka. Pár dní pred tým mi Deniska poslala odkaz na Twillight Alice, lebo si pamätala, že som jej spomínala, že tú by som ešte chcela, resp. tuším u Betky mi unikla. Odkaz som rozklikla, cena bola fajn, ale som si povedala, že je pred Vianocami a tak a nejak som si nevšimla, že ten odkaz bol Míšin. Lenže, keď som už obzerala bábiku na telíčko, tak som samozrejme prelustrovala celú jej ponuku a tam na mňa zrazu vyskočila Alice, tak to mi už nedalo, že sa za ten čas nepredala a išla bývať na Slovensko. Takže prvá fotka Alice.
Porovnanie Holiday 2011 a YSL. Ono to takto nevidieť, ale YSL mala o stupeň tmavšie telíčko.
Dráčik Eurovea, 18. 12. 2018, len dôvod návštevy si už akosi nevybavujem.
Na štvrtok a piatok pred Vianocami sme mali ešte naplánované školenia na tému doplnkových služieb. Začínal ma chytať kašeľ a ešte ráno boli chodníky polo suché po výdatných dažďoch, ale okolo 10tej začalo snežiť a kým sme o 15tej skončili, vyzeralo to už v Bratislave takto a stále snežilo. A aj v piatok. Ja som však potrebovala ísť ešte kúpiť granule pre psíkov a tak som si povedala, že keď je to školenie na centrále, ktorá je oproti Eurovei, že pôjdem kúpiť granule tam a odtiaľ pôjdem peši na autobus na autobusovú stanicu Nivy. To som netušila, že chovprodukt v Eurovei zavreli a iný zatiaľ neotvorili a preto som ju prešla 3x celú, okrem zadku, kde viem, že je už len Datart. Až som skončila pre istotu na informáciách. (kto ma pozná tak vie, že osobné služby využívam len ako poslednú možnosť, tak si asi viete predstaviť moje zúfalstvo :-D)
Samozrejme som išla aj do Dráčika, kde som objavila toto. Prvotne som ju položila naspäť do regálu, lebo ja som ju nechcela a keď kúpim bábiku na "kšeft", tak sa mi buď nepredá alebo ju predám pod jej nákupnú cenu, ale nakoniec som sa po ňu vrátila s tým, že keď mi ostane, tak aspoň je to pekná a súmerná Millie a tú v zberateľskej verzii ani ešte nemám, že to nebude nejaká extra zvlášť škoda.
Bábika si však rýchlo našla novú majiteľku a už je spokojne vybalená u nej, čo ma veľmi teší.
Teraz sa trošku vybúrim aspoň tu na blogu, na facebooku som nechcela, aby som neprovokovala jednu osôbku, ale bola tam taká diskusia, že prečo Mattel vydáva takmer všetky bábiky nekĺbové a kĺbové len MTM a že je to vkôli tomu, aby zarobil, lebo ľudia kúpia za 10-12€ Fashionistas a za cca 20€ MTM a majú o mnoho viac peňazí vo vrecku ako keď robili kĺbové Fashionistas pred rokmi a predávali za 15-17€. Na to jedna osôbka napísala, že každý chce zarobiť a že nevidí na tom nič zlé, že aj táto osoba chce v prvom rade zarobiť a podobne a že tak to robí každý a tu chcem povedať, že nie, každý to nerobí a týmto nechcem odsúdiť tých, čo to robia. Človek má predovšetkým myslieť na seba, ale...
Ale...ja som taký dobrák (a viem, že tu sa hneď dve osoby budú búriť), že som si vždy pýtala len cenu bábiky (ktorú na požiadanie dokladujem) a cenu poštovného (to sa žiaľ neustále zvyšuje). Nepýtam si za obalový materiál (aj to predajcovia robia a ja sa im nedivím, keď to človek robí častejšie, už tie obálky a podobne niečo stoja) a ani žiadny poplatok za sprostredkovanie alebo podobne. Keď prekupujem bábiku alebo kúpim z ebay/amazonu/thebarbiecollectoru (čo robím už naozaj len výnimočne), tak to robím pre ľudí, ktorých považujem za priateľov a bolo by mi to proti srsti. Týmto nijako nechcem odsúdiť nikoho...len som tým chcela povedať, že nie, nerobia to všetci. Verejne vyhlásim, že ja to nerobím a viem o dosť ľuďoch, ktorí to nerobia tiež. Howk.
Nakoniec som sa teda opýtala na informáciách a tam mi slečna potvrdila, že v Eurovei sa žiadny "chovák" nenachádza a tak som si povedala, že už NIKDY ale naozaj NIKDY ale totálne NIKDY si nebudem nechávať prípravu na Vianoce na poslednú chvíľu a že čo už, som pomerne unavená, mám v ruke pomerne veľkú krabicu s Barbie a je čas ísť na istotu a tak zájdem do OC Centrál, kde viem, že na -1 je okrem Pompa, z ktorého je obrázok nižšie, aj PetShop, v ktorom som kúpila úspešne granule aspoň pre "veľkého psa", keďže malý papá granule špeciálne pre labradorov, ktoré bežne nemávajú, tak som volala mamine, aby mu aspoň na pár dní predsa len zobrala a že potom objednáme alebo niečo vymyslíme.
V piatok, 21. 12. som sa teda opätovne vydala do OC Centrál, aby som v Notine vyzdvihla zásielku, v ktorej bol parfém od jednej partnerky pre druhú partnerku z lezbického páru, s ktorým sa kamarátime a ktorej objednanie a vyzdvihnutie prisľúbil môj drahý, lebo samozrejme nechela, aby sa to partnerka dozvedela. Úprimne, týmto vianočným prekvapeniam pri dospelých dvakrát nefandím, teda ja nefandím prekvapeniam voči mojej osobne vôbec. O tom vám tiež napíšem ešte taký príbeh.
Belošská verzia tejto bábiky sa začína objavovať už aj u nás. Neviem ale presne do ktorej kolekcie si ju mám zaradiť, ale zrejme k tým predošlým štyrom, keďže černoška je taká istá, len je to Mbili.
Táto vianočná Millie sa mi zdala ešte o čosi krajšia než tá, ktorú som zakúpila v Dráčiku Eurovea. Keby som vedela, že ju Ľubo bude chcieť, kúpila by som ju pre neho, lebo po Vianociach tam už nebola, čo mi príde celkom logické.
Aj v Dráčiku v OC Centrál mali túto novú Fashionistas Millie so zavretými ústami.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára