štvrtok 31. januára 2019

...a bohatého Ježiška

Ahojte 😊 Tak sa pomaly ale isto po viac ako mesiaci od Vianoc prepracuvávam k vianočným darčekom. Posledné Vianoce boli pre mňa špeci hlavne tým, že bola mamina u mňa. Bolo to prvýkrát a aj najpriek jednej menšej vypätej situácii ku koncu pobytu si myslím, že sme to celkom zvládli na to, že sa stretli v jednom dvojizbáku tri silné a tvrdohlavé osobnosti 😀 Čas s maminou, partnerom, bráchom a našimi havíkmi bol pre mňa najväčším darčekom, ktorý má pre mňa aj najväčšiu hodnotu, ale...ale...ale asi mi veľmi veľa ľudí poprialo aj ten taký dovetok, ktorý sa dáva za šťastné a veselé Vianoce...a to...a bohatého Ježiška, pretože bol naozaj bohatý. Teraz, dva týždne po fotení mojich darčekov, som prišla na to, že som aj tak zabudla odfotiť dva kozmetické balíčky, krémy a knižku. Proste, skleróza hrozí už po 30tke. Hovorili mi ľudia, že po 30tke to ide dole vodou, ale že až takto 😀

Len čo sa týka Barbie, to Ježiško opäť raz prehnal a celkovo sa u mňa pod stromčekom stretlo rovných 10 kúskov, aj keď reálne jeden som dostala na výročie v októbri, o tom viac v samostatnom článku

Mamine som asi "miliónkrát" hovorila, nech mi nič nekupuje, že najväčším darčekom je ona sama alebo, že keď "musí", tak nech to je len nejaká drobnosť. Niekde som to už určite spomínala, ale mamina robí poštovú doručovateľku na skrátený úväzok, kto má skúsenosti s platby v Slovenskej pošte, prípadne Českej, ktorá je na tom s platovými podmienkami na veľmi podobnej úrovni vie, že to je almužna. Mrzí ma to, bolí ma to, lebo v tejto sfére mám hneď dve blízke osoby, ale inak sa to nazvať nedá. Za tú prácu vonku, nevďačnú prácu, namáhavú prácu je tá pláca almužna. Takže veľmi dobre viem, že eur nazvyš moc nemá a tiež viem, aké sú výdaje na krutú zimu na pomedzí severného Slovenska, ale...ale maminka je tvrdohlavý Kozorožec v Dračom roku....čo viac si človek môže priať? 😀 ale nie, moja mamina je úžasný človek, ktorému vďačím za veľmi veľa, len občas by mohla v niečom si dať aj povedať 😛 Takže ako "drobnosť" som dostala parfém. Vonia veľmi príjemne a drahý tiež dostal parfém a ten vonia úžasne. Tam mamina trafila do čierneho, strašne mi to vonia. Je to nejaký Bekham, ani teraz neviem, ktorý a úprimne, nie som ochotná vstať a ísť sa pozrieť do kúpeľne, ale je to fakt pre mňa úžasná vôňa. Áno, áno, do Nového roku si prajem, aby som nebola taká lenivá ako práve teraz som.


Tento darček bol pre mňa úplným šokom, že nie až takým príjemným, vysvetlím v samostatnom článku, ktorý si tento inak nádherný a pomerne výkonný telefón zaslúži a ja verejne sľubujem, že sa ho dočkáte. Trochu vysvetlenia dostanete nižšie, pri darčeku, ktorý mi na oplátku vyrazil dych.


Je nádherne modrý a má tri foťáky.

Môj vytúžený náramok Pandora. Priznám sa, že mne šperky veľa nehovoria, ale od kedy som asi pred dvomi-tromi rokmi zbadala prvýkrát Pandora náramky, zamilovala som sa, potom som zbadala ich cenu a nie, neodmilovala som sa, ale hodila som to do priečinku, ktorý si nazývam "neskutočne sa mi to páči, ale proste je to pridrahé na to, čo to je". Viem, že v prípade Pandory platím za nápad a ručné vyhotovenie, nie za striebro, plne to akceptujem, ale uznajme si, že za drobný prívesok dať cenu zberateľskej Barbie je v mojich očiach drahota neskutočná a nie len v mojich očiach. Aj baby, ktoré nezbierajú nič, považujú Pandoru na to, že je to "iba" striebro, za drahé. Plne to chápem, ale proste túžila som po ňom. Vždy, keď som ich niekde zbadala a že okolo jednej Pandory chodím cestou do/z práce, proste ma pichlo pri srdiečko. Júj, chcela by som...párkrát som sa o tom zmienila môjmu drahému. Krátko pred Vianocami sa ma spýtal, že čo by som chcela viac, či nový mobilný telefón, môj sa mi totižto poradilo dva týždne pred Vianocami utopiť. Áno, padol mi do WC. Na šťastie nepoužitého, ale keďže v ňom bola voda, telefón to neprežil a prišla som o dáta, ktoré v ňom boli, hlavne teda o spústu kontaktov. Odpovedala som, že Pandoru, lebo tú si sama asi nikdy nekúpim, kdež to mobilný telefón áno. To som ešte netušila, že si za pár dní jeden objednám, ale o tom samostatný príbeh niekedy v budúcnosti.
Aké bolo moje prekvapenie a dojatie pod stromčekom, keď som zbadala taštičku Pandora, si neviete predstaviť. Asi 10 minút v kuse som hovorila k drahému: ty si sa zbláznil, ty si sa naozaj zbláznil a plakala som. Nie sú na ňom prívesky, lebo ten, ktorý som chcela, sa na Slovensku nedá zohnať, ale už ho mám objednaný zo zahraničia 😊 Ospravedlňujem sa, že som vám ho neodfotila pekne v krabičke aj s taštičkou v plnej nádhere, ale od Vianoc ho mám stále na ruke a bola som lenivá ho odložiť do krabičky len na fotku.


nedeľa 27. januára 2019

Šatičky od Martičky

Ahojte 😊 Dnes si predstavíme môj posledný narodeninový darček, ktorý som si nadelila sama sebe a v podstate mojim babám a to sú šatočky od úžasnej Barbie krajčírky Martinky Paurovej. Šatočky mi došli vtedy ešte na adresu do Petržalky, ktorú vám sem dám a PROSÍM každého, aby si ju už vyškrtol a v prípade záujmu mu dám novú adresu 😊

Toto mi žiaľ robí v poslednej dobe mobil čoraz častejšie. Neviete, čo s tým?


Táto fotka vznikla už v Senci na rýchlo na kuchynskej linke.



Keďže Claudette nemá prepichnuté uši a chcela som ukázať aj náušničky, ktoré Maťka vytvorila, vzala som si na pomoc Willu.

Náušničky




Spodnička

Vejár

Náhrdelník

Náramok








sobota 26. januára 2019

Moje Silkstonky

Ahojte 😊😊 Dnes preskočíme v čase a hoci by som vám mala dať už fotky z Vianoc a vianočných prírastkov, ale dám vám sem dnes fotky, ktoré som fotila len včera a to moje Silkstone dievčatá.

Pri tejto reklame som sa prvýkrát začala vnímať Silkstonky.

Z roku 2013 sa mi nakoniec dostalo hneď dvoch krásnych kočiek, nakoľko sa predávali aj na území ČR a ja som obe kúpila na bazoši od toho istého predajcu.

Z kolekcie z roku 2015 mám jednu kočku, a to fialovú, prijala by som ružovú s klobúkom vedľa nej. Tú som už párkrát obdivovala na ebay.

Všetky moje Silkstonky



Kĺbové

Blond spolu




Aj keď sa teším, že dali Silkstonkám kĺby, tak si myslím, že týmto výstavným bábikám to až tak netreba a mohli nechať kĺby radšej bábikám Fashionistas.






Kĺbové Silkstonky majú krásnu pohyblivosť, vedia si chytiť hlavu rukou.

Dokonca majú aj gumičku medzi nohami a tým pádom vedia urobiť roznožku.


štvrtok 17. januára 2019

Rodina na Vianoce

Ahojte 😊 Ako som už spomínala vo včerajšom článku, rozhodla som sa na Vianoce pozvať maminu aj so psíkmi k nám na byt do Senca. Nejako som verila, že nijakú zvlášť veľkú katastrofu nespôsobia (ani nie, bolo by fajn vymaľovať steny v chodbe, ale to je najmenej, bielu farbu máme ešte z maľovania v Petržalke a drahý rád robí takéto práce v byte).

Všetko toto rozprávanie začalo asi dva týždne pred Vianocami, keď som s maminou telefonovala a tá mi spomenula, že volala bráchovi a že povedal, že dobre sa bude mať na Silvestra a ona, že či sa vtedy vráti a on, že hej. Neskôr som bola v blízkosti jeho podnájmu na Dlhých Dieloch a posielala som mu fotku, na ktorú mi odpovedal o pár dní neskôr a asi takto vyzerala naša konverzácia:

Toto je typický môj brácho. Aby dal dopredu vedieť, že sa vracia na Slovensko, tak to ani náhodou. Na druhý deň po práci sme sa stretli a proste som mu povedala, že mamina príde na Vianoce sem a že viem, že asi na Vianoce pôjde k tatinovi (to už je taká tradícia), ale že keby chcel, mohol by ju prísť so mnou v sobotu počkať na stanicu, že by ju to určite potešilo a tak. Na moje prekvapenie (ono, vzťah mamky a brácha je kvôli nášmu úžasnému sťahovaniu z bytu do domu na dedine "mierne" naštrbený, aby ste rozumeli moje prekvapenie) bez problému súhlasil.

Opis cesty mojej maminy z Motyčiek do Senca je proste story sama o sebe, ale proste to je to, že my celá rodinka sme fakt veľkí stresmani. Proste som jej kúpila lístok z Ružomberku do Bratislavy na ICčko, pretože to autobusom z Motyčiek do Ružomberku vyšlo s najideálnejším prestupom, z Bystrice to bolo buď príliš málo na presun alebo proste príliš dlhé čakanie. ICčko malo ísť okolo pol druhej, asi o štvrť mi volala mamina, že na ICčko neplatí, že výcvikové psíky majú lístok zdarma a že nemá toľko hotovosti a že tam nie je funkčný bankomat (vtedy mi nenapadlo, že môže predsa zaplatiť kartou, proste výpadok, stres, čo ideme robiť), že bude musieť ísť rýchlikom, ktorý išiel o hodinu a pol, ale stál pri každej vŕbe a príchod do Bratislavy mal až niekedy pred siedmou, proste som začala zase kombinovať a vravieť jej, čo a ako. Až keď som s ňou dotelefonovala, mi došlo, že veď môže zaplatiť kartou, tak som jej volala, ale mi nedvíhala a keď mi zavolala späť, tak mi povedala, že tie lístky na ICčko vystornovala a kúpila si lístok na rýchlik. Tak si vravím OK, že aspoň vyvenčí psíkov, aj keď dosť prší.
Tak som napísala bráchovi, čo sa stalo a že sa čas príjazdu posúva.
S bráchom sme sa stretli na stanici a išli sme maminu počkať rovno na nástupištie (9 a 3/4). Hneď sme ju zbadali vo dverách kupé a rozbehli sme sa k nej. Bola nesmierne dojatá, že vidí brácha, podarilo sa mi za celý ten čas jej nepovedať, že je už na Slovensku a že ju prídeme počkať spolu a to mi verte, že ja čo sa týka takýchto prekvapení som hrozná a vyklopím všetko takmer ihneď.
Zo stanice nám šiel vlak do Senca až o viac ako hodinu a tak sme pozreli bus, ktorý šiel za 3/4 hodiny a mamina sa chcela po ceste trochu prejsť. Tak brácho, že pôjdeme peši a ja že OK, neboli sme ani v polke cesty, keď mamina, či to stihneme a či naozaj chceme ísť peši a že ona je už unavená, tak sme sa vrátili na zastávku MHD a išli sme na autobusovú stanicu, ale tá je teraz posunutá a autobus stála až za ňou a chodník bol uzavretý, proste autobus do Senca sme nestihli :-D Proste my sme rodina horší ako Miazgovci a Simpsonovci dokopy. Nakoniec sme išli ďalším spojom, kde šofér išiel asi 30tkou a cesta, ktorá trvá maximálne 40 minút trvala takmer hodinu, ale koniec dobrý, všetko dobré a dostali sme sa do Senca.

Mamka a Rezník v autobuse do Senca.

Brácho a Šedík v autobuse do Senca

Po únavnej ceste konečne na byte. Keďže spoje cez víkend sú celkovo mierne obmedzené, zistili sme, že do Bratislavy sa dá po 22hej dostať už len vlakom a aj to dosť komplikovane, takže sme brácha nahovorili nech prespí. Spal na gauči s drahým a ja s mamčou v spálni. Zo všetkých možných kombinácií táto bola najprijateľnejšia pre všetky zúčastnené strany.



V nedeľu sme sa ešte vybrali do nášho Tesca na malé dokupy a tiež sme v nákupnej pasáži Tesca v chovprodukte kúpili aspoň Royal Cannin Junior pre stredné plemená.

Aj keď sa mamine veľmi v nedeľu pred Vianocami už nechcelo, tak mi pomohla s výrobou aj naplnením medvedích labiek, ale odpiekla som ich sama a nezhorela ani jedna (áno, som na seba hrdá) a boli boli boli vynikajúce. Škoda, že nastávajúci nemá rád orechy.

Časom som objavila za koľajnicami pole, konečne trochu plochy, kde sme sa mohli so psíkmi vyblázniť.



Fotenie oblohy ma neustále fascinuje


Na prechádzke s mamčou a havíkmi, 26. 12. 2018. Sneh počas celého pobytu maminy u nás proste nebol.



Fontánka pri reštaurácii v blízkosti našej bytovky

V piatok 28. 12. 2018 som musela ísť do práce, takto nádherne bolo.


Z obchodnej

Ahojte priatelia 💖 Nemám veľmi teraz čo vám predstaviť, lebo nejako nemám čas fotiť, hoci mám toho kopu, čo by som vám nafotiť chcela/mala....