Ahojte 
Niektorí z vás ma majú aj na facebooku a tak vedia, že v prvej tretine októbra som sa vybrala za Nikol-Rachelle, ktorá síce už moc nebloguje, ale o bábiky, hlavne o IT sa stále zaujíma a hlavne sme trúfam si povedať, že celkom dobré kamarátky, hoci je medzi nami 10 ročný vekový rozdiel, prežívame podobné záležitosti a trúfam si povedať, že sme stáli aspoň virtuálne pri sebe v našich srdcových záležitostiach.
Niektorí z vás ma majú aj na facebooku a tak vedia, že v prvej tretine októbra som sa vybrala za Nikol-Rachelle, ktorá síce už moc nebloguje, ale o bábiky, hlavne o IT sa stále zaujíma a hlavne sme trúfam si povedať, že celkom dobré kamarátky, hoci je medzi nami 10 ročný vekový rozdiel, prežívame podobné záležitosti a trúfam si povedať, že sme stáli aspoň virtuálne pri sebe v našich srdcových záležitostiach.O výlete do Brna som uvažovala veľmi dlho, nakoľko už pri cestovaní do Prahy som vždy obdivoala z vlaku alebo autobusu katedrálu týčiacu sa nad stanicami v Brne. Keď sme sa začali kamarátiť s Nikčou, tak sme viackrát plánovali môj výlet do Brna za ňou, keďže tam študuje a teraz to konečne vyšlo a som za to veľmi vďačná, keďže na záver bola aj katedrála.
Po dohľadaní sa na stanici sme zašli hneď vedľa na poštu poslať nejaké balíčky a potom sme išli do Pompa do Vaňkovky, ktorá je hneď za stanicami.
Táto fotka je z po
schodového Sparkysu
schodového Sparkysu
Toto je jediná fotka z Dráčika, ktorý bol síce dosť veľký, ale čo sa týkalo Barbie, tak mali takmer žiadny priestor a nič zaujímavé som tam nenašla.
Na námestí sme boli na obed vo veľmi zdravom Mekáči, ale tak raz za čas.
O tejto vecičke som už počula viackrát. V prvom rade som si ju predstavovala väčšiu. Skôr ako mužské prirodzenie mi pripomína vibrátor, ako to nazvala aj Nikol.
Deň sme zakončili vlastne druhým dňom ráno, keďže spať sme šli asi približne o štvrtej ráno v sobotu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára