Ahojte 😊 Tento článok som plánovala na včera, ale včera ráno som otvorila krabicu z puzzle a šlo to dobre, ešte aj počas tohto článku trochu skladám, ale si hovorím, že by bolo super opäť niečo prispieť aj na blog. Nakoniec som teda článok dokončila dnes, keďže v pondelok večer prišla ešte majiteľka, v utorok som skladala a je hotovo 😊 a bola som na pošte a tak, no proste kopa aktivít pre jedného človeka.
Keď som ešte robila príbehy do Barbienkova, túžila som, aby vyrobili ázijské dieťatko, prípadne černošské. To sa mi nie tak dávno splnilo, ale samozrejme naše obchody dosť dlho ponúkali iba blonďáčika, svetlohnedovlasé a hnedovlasé bábätko. To sa nedávno zmenilo a Ľubo bol taký úžasný a kúpil mi ázijského a černošského a pri našom poslednom stretnutí.
Bábätká som na druhý deň vybalila a rozdala spokojným maminkám.
Na facebooku ste mi písali, že Sayuri sa zo Sakuri nijako zvlášť neteší. No, ono asi pár dní už nespala a na novopečené maminky je vyvíjaný celkom slušný tlak, že dieťatko si hneď zamiluješ a podobne. Nie vždy je to pravda a žiaľ popôrodné depresie sú častejšie než by si človek myslel.
Dieťa je trochu tmavšie ako rodičia, čo je trochu podozrivé, ale tak čo už.
Bábätko je bezpohlavné, ale u nás je to chlapček, Jamal.
Psíkovia, viac ich asi nemám.
Deti v našej domácnosti, chýbajú mi tam však tri Shellynky z 12 tancujúcich princezien. Keďže sú inde ako ostatné deti, často na ne pozabudnem.
Na záver drahý vytiahol gauč a koberec a takto to tam naraažoval. Veľmi sa mi páči ako si moje bábiky osvojil a považuje ich za naše.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára