streda 7. februára 2018

Ako sme na Pľuščenka (ne)šli

Ahojte 😊 Nedávno sme si ukázali niečo z BA a teraz sa pre zmenu presunieme na stredné Slovensko. Koncom októbra som začula v práci v rádiu, že opäť bude predstavenie Pán ľadu so svetoznámym geniálnym ruským krasokoručuliarom Jevgeninom Pľuščenkom, tentokrát v samotnej Banskej Bystrici (po prvýkrát). Nelenila som a volám mojej najúžasnejšej maminke na svete, že hádaj, aký darček som pre teba vymyslela na Vianoce. Hm...čo takto Pán ľadu...o mesiac, hm??? Priznám sa, že cena vstupeniek na Ticket portály mi síce jemnučko spravila skrz cez rozpočet, lebo ja som samozrejme tie vstupenky potrebovala rovno dve, ale si hovorím, že Vianoce sú raz do roka a hádam nebudem šetriť na vlastnej mamke.
Vstupenky som teda zakúpila, vybavili sme si odvoz z BB, lebo k nám na Motyčky chodí posledný autobus o siedmej večer, tak to by sme si asi predstavenie dvakrát moc neužili a hybaj ho vo štvrtok domov. Veľmi som sa tešila aj na nové nákupné stredisko, ktoré je priamo na autobusovej stanici, keďže som vedela, že je v ňom nový Dráčik.

V Nitre bolo rovnako upršané počasie ako v Bratislave.

Shopping centrum na rýchlo z busu, inak sa moc nedalo. V BB bolo krásne slnečno

Nový Dráčik Banská Bystrica

Čo sa týka zberateľských Barbie mali takú tú dráčikovskú klasiku, ktorá tiež už pomaly mizne, však po tých rokoch bodaj by aj nie.




Tento setík ma neskutočne prekvapil, dokonca aj cena 20€ sa mi zdala super pri cenách dnešných oblečení, ktoré sa približujú 10€ mi tu prišlo toho na 20€ naozaj dosť, jediná slabosť bola tá farba.

Kariérne oblečenie - tenistka a učiteľka

Za krabicami Potomkov som našla aj Holiday 2015, ale nechcelo sa mi kvôli nej prekladať krabice, tak len takto:

Nákupné stredisko je dosť zaujímavé. Priamo budova nákupného strediska je dosť malá a potom treba vyjsť von a je tam ešte nákupná pasáž, v ktorej je aj Dráčik. Ani neviem, či som takýto koncept nákupného strediska niekde videla, myslím, že nie.

Nástupištia novej stanice

Chvíľočku mi trvalo, kým som sa na novej stanici zorientovala, že ďalšie nástupištia sú až za rohom a sú označené žltými stĺpmi.

Leninov park, ktorý poznáte z nedávneho článku.

V tejto budove bola kedysi poliklinika, kde mi chceli vybrať krčné mandle, nakoniec sa rozhodla doktorka inak a mám ich dodnes.

Obloha bola krásna, jasná a bolo vidieť stopy po preletoch lietadiel


Staré Hory...fotené cez okno autobusu, preto tá kvalita



Motyčky. Bolo tak nádherne, že som nedokázala odolať spraviť pár záberov. Keď som prišla domov, mamina ešte nebola doma, ale prišla za chvíľu. Kecali sme pri káve v kuchyni, keď hovorí, že sa ide vyzuť, že ju bolia nohy, v tej chvíli som si uvedomila, že ani ja som sa ešte nevyzula, tak som sa vyzula v kuchyni a topánky som tam nechala s tým, že ich o chvíľu odložím...osudová chyba...o chvíľu mi zdesne doniesla jednu topánku roztrhnutú s tým, že ju uchmatla havkáčom...no čo už...moja chyba, pomyslela som si...keď som večer volala s partnerom, tak bol z toho veľmi nahnevaný, ale na šťastie táto zima bola mierna a po príchode do BA bolo pár dní fakt leto a nakoniec mi nové zimné topánky kúpil ako predčasný darček k Vianociam, ale o tom zase niekedy inokedy.





V piatok ráno mamina išla do práce, ja som dopoludnia upratovala a keďže Šedík je zvyknutý spať na mojej posteli, dala som mu tam jeho deku a nechala som otvorené dvere, aby sa vedel v prípade, že už nebude chcieť spať, dostať von. Atos zatiaľ spal v kuchyni a podobne, už ani neviem, asi som umývala spodnú kúpeľňu a išla som potom hore, keď som otvorila dvere na spálni a po celej izbe boli na kúsky potrhnané papieriky a eurobal. Bolo mi jasné, že Atík si chcel "prečítať" naše vstupenky. Na chvíľu som sa vytočila, ale povedala som si, že to opäť raz bola moja chyba, že viem, že šteniatko je v dome a mám si na veci dávať väčší pozor. Priznám sa úprimne, že od kedy nežijem s maminou, nie som zvyknutá všetko pred niekým schovávať. Povedala som si, že nevadí, že aj tak budeme mať v meste vyše hodiny času, tak si tie lístky dám v meste vytlačiť. To som ešte nevedela, čo príde...Asi o hodinu na to mi prišiel e-mail, že predstavenie sa z technických príčin ruší a že náhradné bude o 3 mesiace. Mala som slzy na krajíčku. Aj keď som vedela, že to nie je moja chyba, brala som to ako osobné zlyhanie. Vtedy som ešte netušila ani to, že nebudem na Vianoce doma...

Keďže predstavenie bolo zrušené, nakoniec som sa rozhodla, že pôjdem naspäť do BA ešte v sobotu. Roztrhanú topánku som nejako zašnurovala tak, aby sa mi nerozpadla a nebolo to pod nohavicou ani moc vidieť. Ako viete z príbehu o Corine, mamina mi pri tomto výlete dala 100€ na Vianoce od babičky. Preto, keď mi do odchodu autobusu zostávala viac ako polhodina išla som opäť aj do obchodov. Z môjho facebooku viete, že som si do zbierky "Dánoviek" dokúpila titul Korene zla, ktorý som takmer celý v buse aj dočítala. Tiež som išla ešte do Dráčika a premýšľala som, či nezachránim ten FF setík, ale úprimne nemala som ho ako so sebou zobrať, asi to jediné ho zachránilo.


Pôvodná autobusová stanica v Bratislave


pondelok 5. februára 2018

Biela noc, Bratislava, 2017

Ahojte Usmívající se Dnes si dáme pár fotiek z akcie Biela noc, ktorá prebieha v Bratislave a Košiciach. Ja som bola tento rok (no áno, ja vime, že už je vyše mesiaca rok 2018) prvý krát. Partner mi rozprával o tejto akcii u nich v Košiciach, veľmi ma tam chcel zobrať, ale nevyšlo nám to, takže aj napriek tomu, že som bola v tú sobotu v práci, tak prišiel po práci po mňa a potom sme išli do mesta. Keďže robím oproti Inchebe, tak sme tam nastúpili na bus a na Auparku sme prestúpili na niečo, čo išlo k Prezidentskému palácu, potom sme šli peši na Mierové námestie, kde hrala a spievala fontána, čo sme aj natáčali, ale na partnerov telefón, takže to Vám dnes sprostredkujem len cez youtube video, ktoré som našla. Je ich viacero, takže ak to niekoho zaujme, tak môže sa na to pozrieť.







piatok 2. februára 2018

Veľké balenie

Ahojte Usmívající se Nie je veľkým tajomstvom, že v mojom živote v roku 2017 nastalo opäť raz sťahovanie, tentokrát však z vlastnej vôle a s radosťou. Odsťahovať sa od spolubývajúcich bol môj veľký cieľom pre minulý rok. Dúfala som, že to bude do vlastného, čo sa síce nestalo, ale aj tak som veľmi spokojná a teraz si ukážeme pár fotiek ako to vyzeralo s balením:

Sťahovanie bolo dlho neurčené termínom, nakoľko sa rokovalo, že drahý príde k 01. 09. alebo k 01. 10. alebo dokonca až k 01. 11. do Bratislavy bývať. Nakoniec sa to v polovičke augusta ustálilo na 01. 10. a ja som mohla začať zháňať krabice a všetko ostatné na balenie.

Na tejto fotke už nevidieť niektoré bábiky, ktoré obývala úplne vrchnú poličku spolu s plavkovými Basics ako trebárs Pink in Panteone, Nisha, Mermaid 2012, Harley pár, keďže dokumentovať sťahovanie som sa rozhodla po jeho začatí, ale na šťastie to som mala zbalených asi ani nie 10 kúskov.




Možno si hovoríte, čo je na tom pobaliť bábiky, ale pre mňa to bolo najťahšie, keďže každú jednu som oprášila, pomojkala, spomenula si na jej príbeh a pri necelých 300 kusoch to už zabralo nejaký ten čas.

Ostal iba stojan po Estrelle, ktorú som mala vtedy ako modelku do súťaže, preto chúďatko aj bola zbalená v úplnej odlišnej krabici než ostatné Basics.

15. 09. je na Slovensku štátny sviatok - Sedembolestná panna Mária. Ešte si trochu zvykám, že mám sviatky voľné a že zároveň sú obchody pozatvárané. Ráno som trochu balila, keď mi zazvonil telefón a v ňom len stručné hybaj von. Bol to krstný a myslela som si, že chce ísť venčiť, tak som vybehla v majhorších teplákoch, keďže fenečka jeho segry je dosť skákajúce stvorenie, ale bol v aute a vyviezol ma najprv na Kolibu, kde ale už zatarasili naše obľúbené miesto a tak sme sa vydali na Slavín. Chcela by som tam ísť niekedy fotiť s bábikami. Je tam nádherne. Potom sme išli do Auparku, kde boli otvorené iba kaviarne, čo bol veľký zážitok, byť v nákupnom stredisku v čase, keď sú obchody zatvorené, malo to úžasnú atmosféru.


Výhľad zo Slavínu smerom na Petržalku. Je možné rozoznať slávne UFO.

Zberateľské bábiky pobalené

Skúška veľkosti krabice

Jeden z posledných výhľadov zo starej izbičky.

23. 09. - večer som už mala skoro všetky bábiky dobalené, ale došiel mi obalový materiál.

24. 09. som hneď ráno kúpila ďalšie kuchynské utierky a takmer som to dokončila.

01. 10. - v deň konečného sťahovanie som ešte stále nebola tak úplne zbalená. Ani nemusím hovoriť, že moji sťahováci neboli nadšení 

Vytiahnuté ostali Mirka a Poppy kvôli tomu, že ich oblečenie som použila do letnej súťaže.

Keď moji chalani (drahý a krstný) presťahovali aj knižnice som konečne objavila Sayurinu šľapku, takže sú Basics opäť kompletné.


štvrtok 1. februára 2018

Koncom leta u maminy, časť druhá

Ahojte Usmívající se Dosť dlho som Vás zanedbávala, ale v tomto mesiaci sa to budem snažiť napraviť. Dnes si doukazujeme fotky vlastne z pred pol roka.
To, že moja mamina je tak trochu cvok (po kom to tak asi mám?) je dosť známe. Cez leto (ale aj cez rok) stráži u nás na dome psíkov. Keď som jej z mesta volala, tak mi povedala, že ich mám napočítať sedem. Keď som prišla na dom, tak nech som počítala ako som chcela došla som k číslu 6, ale nerobila som si s tým starosti, ale iba chvíľu, dokým neprišla mamina a a vysvytlo, že ráno jej ušla fenka Šiba inu. Po chvíli na to prišla naša susedka a začali také tie reči, že už ju nenájdu a možno ju prešlo auto (hneď za alebo pred dedinou je štvorprúdovka a ak Ste už počúvali slovenské správy cez zimu, tak počujete len horský priecho Donovaly uzavretý, takže ako týmto smerom je to fakt riskantné a na druhej strane je obrovská hora). Aj keď sa mi to zdalo zbytočné, vybrali sa ju hľadať, ale nenašli. Vravím mamine, že nech zavolá starostovi, že ten to dá na facebook a možno ju niekto videl (aj keď úprimne, vekový priemer našej dedine sa veľmi nezhoduje s vekovým priemerom používateľov facebooku). Ja som po celý čas vysielala svoje prosby a modlidby do vesmíru a nestrácala som nádej a pozitívne myslenie.
V sobotu ráno som sa teda vydala na krásny slnečný SIAF na Sliač. Dosť razantne sa mi vybíjala batéria a tak som mamine ledva stihla zavolať, že prídem až tým posledným autobusom naspäť, takže som sa nestihla opýtať, čo so Šibou...
...Ale keď som prišla domov, drahá družka Hačika bola už uviazaná o čerešňu na našom dvore...Slovíčko ĎAKUJEM som v duchu vyslovila v ten večer asi biliónkrát a teraz dosť mojich slov, fotky:

Rok 2017 nebol rokom splnených prianí len pre mňa. Aj mojej mamine sa vyplnil dávny sen - dostala na základný ročný výcvik budúceho asistenčného psíka. Takže Vám predstavujem Atosa, alias Atíka.

V piatok podvečer sme sa ešte vybrali so psíkmi na tajch. Šedík už dolnou cestou utekal, tak že som mu ledva stíhala, miluje vodu. Atos bol dosť opatrný a voda sa mu dvakrát nepáčila. Brita si maximálne močila labky.


Susedka nakoniec havku do vody položila, ale hneď vyliezla naspäť. Rozhodne si vodu neužívala ako Šedík.

V sobotu ráno som musela vstávať pomerne skoro, aby som všetko stihla. Máme zaužívané, že ten, kto prvý vstane, spraví dve veci, postaví vodu do kanvice a vypustí psíkov na dvor na prvé vycikanie. My ich po raňajkách ešte vezmeme aj na klasické venčenie. Keď sa havkovia a havky vycikali, bolo na čase ísť zobudiť maminu!!!




Pohľad na panorámu Motyčiek ma asi nikdy neprestane udivovať. Je do nich inak dosť ťažké trafiť, ak neviete, kde sú. Neexistuje totižto ten klasický označovač začiatku a konca obce a proste musíte z tej hlavnej veľkej cesty surovo odbočiť, aby ste ju neprešli. Do Starých Hôr či na Donovaly sa dostanete po tej hlavnej ceste a dediny sa v týchto dvoch prípadoch rozprestierajú po oboch stranách cesty. U nás to tak nie je a preto nie je v našej dedine skoro žiadny ruch z áut, čo je super.

Toto srdiečko bolo niekde na chodníku v meste, ale už neviem presne kde, aby som sa priznala.

V nedeľu ráno som sa rozhodla, že sa pokúsim Vám odfotiť všetkých 7 psíkov, čo sme mali akurát na dome. Len teraz neviem, či sa mi podarilo zachytiť obe tie strakaté príšerky, za to som si až dnes (01.02.) višmla, že mám odfotenú "krásnu" pavučinu pri pivničných dverách. Ak Ste niekto žili už na v dome, tak viete, že proste pavúky sú vybavením domu, nech s nimi bojujete akokoľvek. Na šťastie nie som Ron Weasley a zvládam to s prehľadom.


Pohoda dvorová



Snoopy je v podstate náš sused z Banskej Bystrice. Má ho naša známa z našej pôvodnej ulice, ktorá bola na liečebnom pobyte.


Moja najväčšia psia láska <3 Charmaing Shadow of Oasis alias Šedík <3 najpohodovejší psík, akého sme kedy mali. Z našich troch, čo sme mali, ho ľúbim asi najviac, ak sa to vôbec dá takto zhodnotiť, aj keď som s ním vlastne najmenej a dá sa označiť čisto za "mamin pes", než za rodinný, čo boli predošlé dva. Česť ich pamiatke. Budete navždy v našich srdiečkach Wendulka a Majky.


Mamina je zo zásady proti priväzovaniu psíkov na reťaze a podobne, ale v tomto prípade sa nedalo inak, ale nebojte sa, dostalo sa aj jej klasickej prechádzky, nie sme žiadni barbari ani voči nevychovaným psíkom.








Color reveal mermaid Barbie pink - Sheena

Ahojte priatelia 💗 Dnes by som vám chcela predstaviť túto nádherku, ktorú som nafotila pred rokom spolu s Vivien a až teraz sa dostávam k s...