Koncom leta u maminy, časť druhá

Ahojte Dosť dlho som Vás zanedbávala, ale v tomto mesiaci sa to budem snažiť napraviť. Dnes si doukazujeme fotky vlastne z pred pol roka.

To, že moja mamina je tak trochu cvok (po kom to tak asi mám?) je dosť známe. Cez leto (ale aj cez rok) stráži u nás na dome psíkov. Keď som jej z mesta volala, tak mi povedala, že ich mám napočítať sedem. Keď som prišla na dom, tak nech som počítala ako som chcela došla som k číslu 6, ale nerobila som si s tým starosti, ale iba chvíľu, dokým neprišla mamina a a vysvytlo, že ráno jej ušla fenka Šiba inu. Po chvíli na to prišla naša susedka a začali také tie reči, že už ju nenájdu a možno ju prešlo auto (hneď za alebo pred dedinou je štvorprúdovka a ak Ste už počúvali slovenské správy cez zimu, tak počujete len horský priecho Donovaly uzavretý, takže ako týmto smerom je to fakt riskantné a na druhej strane je obrovská hora). Aj keď sa mi to zdalo zbytočné, vybrali sa ju hľadať, ale nenašli. Vravím mamine, že nech zavolá starostovi, že ten to dá na facebook a možno ju niekto videl (aj keď úprimne, vekový priemer našej dedine sa veľmi nezhoduje s vekovým priemerom používateľov facebooku). Ja som po celý čas vysielala svoje prosby a modlidby do vesmíru a nestrácala som nádej a pozitívne myslenie.

V sobotu ráno som sa teda vydala na krásny slnečný SIAF na Sliač. Dosť razantne sa mi vybíjala batéria a tak som mamine ledva stihla zavolať, že prídem až tým posledným autobusom naspäť, takže som sa nestihla opýtať, čo so Šibou...

...Ale keď som prišla domov, drahá družka Hačika bola už uviazaná o čerešňu na našom dvore...Slovíčko ĎAKUJEM som v duchu vyslovila v ten večer asi biliónkrát a teraz dosť mojich slov, fotky:

Rok 2017 nebol rokom splnených prianí len pre mňa. Aj mojej mamine sa vyplnil dávny sen - dostala na základný ročný výcvik budúceho asistenčného psíka. Takže Vám predstavujem Atosa, alias Atíka.

V piatok podvečer sme sa ešte vybrali so psíkmi na tajch. Šedík už dolnou cestou utekal, tak že som mu ledva stíhala, miluje vodu. Atos bol dosť opatrný a voda sa mu dvakrát nepáčila. Brita si maximálne močila labky.

Susedka nakoniec havku do vody položila, ale hneď vyliezla naspäť. Rozhodne si vodu neužívala ako Šedík.

V sobotu ráno som musela vstávať pomerne skoro, aby som všetko stihla. Máme zaužívané, že ten, kto prvý vstane, spraví dve veci, postaví vodu do kanvice a vypustí psíkov na dvor na prvé vycikanie. My ich po raňajkách ešte vezmeme aj na klasické venčenie. Keď sa havkovia a havky vycikali, bolo na čase ísť zobudiť maminu!!!

Pohľad na panorámu Motyčiek ma asi nikdy neprestane udivovať. Je do nich inak dosť ťažké trafiť, ak neviete, kde sú. Neexistuje totižto ten klasický označovač začiatku a konca obce a proste musíte z tej hlavnej veľkej cesty surovo odbočiť, aby ste ju neprešli. Do Starých Hôr či na Donovaly sa dostanete po tej hlavnej ceste a dediny sa v týchto dvoch prípadoch rozprestierajú po oboch stranách cesty. U nás to tak nie je a preto nie je v našej dedine skoro žiadny ruch z áut, čo je super.

Toto srdiečko bolo niekde na chodníku v meste, ale už neviem presne kde, aby som sa priznala.

V nedeľu ráno som sa rozhodla, že sa pokúsim Vám odfotiť všetkých 7 psíkov, čo sme mali akurát na dome. Len teraz neviem, či sa mi podarilo zachytiť obe tie strakaté príšerky, za to som si až dnes (01.02.) višmla, že mám odfotenú "krásnu" pavučinu pri pivničných dverách. Ak Ste niekto žili už na v dome, tak viete, že proste pavúky sú vybavením domu, nech s nimi bojujete akokoľvek. Na šťastie nie som Ron Weasley a zvládam to s prehľadom.

Pohoda dvorová

Snoopy je v podstate náš sused z Banskej Bystrice. Má ho naša známa z našej pôvodnej ulice, ktorá bola na liečebnom pobyte.

Moja najväčšia psia láska <3 Charmaing Shadow of Oasis alias Šedík <3 najpohodovejší psík, akého sme kedy mali. Z našich troch, čo sme mali, ho ľúbim asi najviac, ak sa to vôbec dá takto zhodnotiť, aj keď som s ním vlastne najmenej a dá sa označiť čisto za "mamin pes", než za rodinný, čo boli predošlé dva. Česť ich pamiatke. Budete navždy v našich srdiečkach Wendulka a Majky.

Mamina je zo zásady proti priväzovaniu psíkov na reťaze a podobne, ale v tomto prípade sa nedalo inak, ale nebojte sa, dostalo sa aj jej klasickej prechádzky, nie sme žiadni barbari ani voči nevychovaným psíkom.