Ahojte priatelia. Sľúbila som si, že cez voľné dni vám spravím článok, ale v pondelok mi prišiel prvý tohtoročný balík z Ameriky a tak som vás na dva dni zaplavila fotkami z neho, tak som už nechcela pridávať aj odkaz na článok a tak dúfam, že ho uverejním dnes.
Hneď na druhý deň po návšteve u Lucky, z ktorej ste fotky mohli vidieť nedávno tu, sme boli s Ľubom na dlhšie plánovanom výlete vo Viedni. K tomuto výletu sme sa rozhodli na základe toho, že viackrát dal fotky niekto z Viedne z obchodu s krásnymi staršími zberateľskými Barbie. Krátko pred výletom sme ale dostali info, že obchod bol zrušený, ale napriek tomu sme sa na výlet vybrali. Možno si niektorí spomeniete, že aj minulý rok som pred Vianocami bola vo Viedni s Ivou, ako to dopadlo si môžete pripomenúť v článkoch tu a tu.
Fotky som sa rozhodla rozdeliť na tie zo starého a nového mobilu, keďže som mala so sebou oba a oboma som fotila podľa svetelných podmienok.
Musím uznať, že počasie nám vyšlo, hlavne spočiatku bolo fakt nádherne a veľmi nás to tešilo a nabíjalo po týždni pochmúrnych dní.
Priznám sa, že verejné bezplatné WC ma jemne vydesilo, ale keď musíš, tak musíš. Odfotila som si ho hlavne preto, lebo ľudia na Slovensku si často myslia, že vo Viedni a v Rakúsku celkovo je len úžasný život alá Amerika. Nie je.
Mapa metra. Má viac liniek ako pražské metro, ale funguje presne tak isto. Takže toto bola pre mňa jedna z top vecí. Milujem metro. Asi preto, že žiadne nemáme.
Pri tejto katedrále/chráme/kostole sme vystúpili, ale čo je to, vám žiaľ nepoviem, ja by som absolútne hrozný sprievodca. Bolo tam hrozne veľa ľudí, niečo ako pri Orloji v Prahe na celú a tak sme sa vybrali do nejakej uličky, kde boli obchody takých mien, že v našom oblečení by nás tam najskôr ani nepustili.
Vďaka Ľubovi viem, že sme vystúpili na zastávke Stephanplatz a toto je katolícky kostol Svätého Petra. (Katoliche Kirche St. Peter).
Dúfam, že vám teraz dobre píšem, do tohto hračkárstva sme vnárali svoje nádeje. Možno to kedysi bolo ozaj hračkárstvo s krásnymi Barbie, mali hneď v úvode krásnu Barbie vitrínku, akurát v nej mali tuším už plyšáky alebo niečo také a na ďalších fotkách uvidíte celú ich BRB ponuku.
Celkom divný kompletík, ale tá rifľová blúzka je celkom pekná.
Výklad
Do tohto hračkárstva sme vkladali svoje nádeje, žiaľ, úplne márne, mali kopu krásnych hračiek, ale žiadnu bábiku Barbie alebo bábiku vyzerajúcu ako Barbie.
Socha muzikanta, akurát teraz neviem ktorého. Zajtra ju uvidíte lepšie, lebo fotky z parku mám v novom mobile, keďže sa už začalo vtedy zmrákať.
Toto ani neviem, z akého obchodu, myslím, že to ani nebolo priamo hračkrástvo, ale nejaké potraviny, resp. zmiešaný tovar, niečo na štýl Tesca. Možno si Ľubo spomenie, ja žiaľ, po viac ako dvoch mesiacoch nemám zdania.
Keďže ten Muller, do ktorého sme išli peši asi 40 minút, ale cez ten krásny park, sme napriek vyhľadávaniu v mape nenašli. Išli sme sa najesť do talianskej reštaurácie, kde boli veľmi milí arabsky vyzerajúci čašníci, ale boli fakt veľmi veľmi milí. Boli presne na tej čiare úslužnosti medzi úslužnosťou a otravnosťou. Fakt som zírala. Navrhla som nakoniec Ľubovi, že viem presne, kde je určite jeden Muller, ale že to asi nebude stáť za to, že je dosť malý. Ľubo súhlasil a tam sme sa vybrali na Hauptbahnhoff, teda na hlavnú stanicu a tam som bola teda po takmer roku presne v tom istom Mulleri ako aj minulý rok. Hneď na úvod nás uvítala polárna výskumníčka Kim, ktorú u nás dostať iba v e-shopoch, a aj to si nie som plne istá, či ju ešte dostať.
Aj s Ľubovou topánkou, dôkaz, že bol so mnou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára