Tento článok bude tak trochu viac o mne než ste možno bežne zvyknutí. Samozrejme, že moje články sú o mojich dievčatách, ale aj o mne. Takže Kanada. Príbeh Kanady sa začal niekedy v novembri, kedy mamina začala s tým, že čo chcem pod stromček. Ako iste viete, mamina nie je trikrát nadšená, že nie som ešte vydatá a nemám deti a podľa nej namiesto toho investujem do bábik. Podotýkam, že ich pospolu ešte nevidela a myslím, že bežnému človeku na prvý pohľad príde, že ich je ešte viac než ich reálne je. Každopádne mojim veľkým snom bolo, aby som dostala bábiku práve od mojej maminy. V mojej hlave to vyzeralo, že jej to napadne samej, ale povedzme si úprimne, znelo mi to ako veľká utópia, ale o bábiku som sa jej akosi bála povedať. Proste, človek, ak čaká odmietnutie, tka sa do toho dvakrát nemá. Lenže moja filozofia je, že ak je najhoršia odpoveď NIE, tak vlastne nemá čo stratiť. Proste, ak by som sa neopýtala, aj tak by som bábiku od maminy nedostala, takže mohla som iba získať, stratiť nebolo čo. O to viac ma prekvapila jej pozitívna reakcia. Prvá bola, to aj Erika povedala. Erika je dievča, 16 ročné, z našej dediny, ktoré sa s mojou maminou tak skamarátilo, že je to v podstate moja adoptívna sestra, čím sa mi splnil môj veľký sen - MAŤ SESTRU, aj keď úprimne povedané, neviem, či by som si vybrala práve Eriku :-D ale nie, mám ju aj ja rada. Druhá mamkina reakcia bola, že ona nevie akú a čo ak takú budem mať (teda začala sa nad tým zamýšľať), keď som ju ubezpečila, že to nevadí, že to je jedno, len by nemusela byť totálne ružová, povedala tak dobre. Až vtedy mi došlo, že som na seba samú uplietla bič. Teda fakt, čo ak sa mi nebude páčiť a na mne je to hneď vidieť, tak mi mamina už žiadnu nikdy nekúpi a tiež mamina mala stres, aby vybrala tú správnu. Takže som od 14. 12., kedy mi v telefóne oznámila: Tak som ti to teda kúpila. A mne to "to" vyznelo tak vtipne ako keby mi kúpila kondómy alebo tehotenský test :-D
Domov som prišla už 23. 12. ale všetko sa zbehlo tak strašne rýchlo, že mi ani nenapadlo ju hľadať (ako malá som to robila a brat ma za to asi dodnes trochu nemá rád). V deň Vianoc sa mamina rozhovorila o bábikách, ako vyberala a či nie som zvedavá. Opisovala mi ako sa jej na mall.sk zapáčili vianočky, ale boli dosť drahé. Že potom chcela kúpiť Look Mackie, ale že ju tiež odradila cena a že si potom jednu vyhliadla a dúfala, že ju budú mať v obchode. Potom mi opisovala, ktoré bábiky mali v obchode a že skoro kúpila DOTW Filipíny a DOTW Argentína, že sa jej tiež páčila a ja či ju kúpila a ona že nie, lebo mali tú, ktorú si vyhliadla. Z toho som tak tápala medzi Čínou a Kanadou. Úprimne viac som dúfala v Kanadu, keďže Čína je všitá do šiat, čo ja neviem z akého dôvodu mne strašne vadí. Tak nastal večer a ja som vypražila filé a vytiahla odstáty môj šalátik a sme sa najedli a keďže sme mali Vianoce tentokrát len my a naša zoo, vymenili sme si darčeky. Mamina dostala očakávané knihy a ja bábiku. Po vytiahnutí z tašky som onemela a vyhŕkli mi slzy a maminu som hneď objala. Potom zavelila: Rozbaliť a tak som rozbalila. Na druhý deň k nám prišla Erika so sestrou a vymýšľali sme meno. Ja som chcela Yvett, keďže moja mamka je Ivetka, ale protestovala, že Ivuška je v našej rodine len jedna a to teda ona. Potom povedala, že by mala mať francúzske alebo anglické meno, na čo jej hovorím, že Yvett je predsa francúzske, ale nakoniec ju pomenovala Tess. Takže to bol príbeh Tess. Dúfam, že som vás neunudila k smrti.
Táto fotka je priamo z 24. 12. večer, kedy mi Tess pomáhala upratať po štedrovečernej večeri. Ona totiž hodiny po vybalení trávila so mnou takmer pri všetkom. Aj so mnou spala, aj keď iba položená pri vankúši, ale moju mamku to pobavilo aj tak.
Tieto fotky sú fotené 26. 12. po príchode z práce, kedy som dovybaľovala veci z domu. No nie je úžasná?
Tieto fotky sú fotené predvčerom 07. 01. a sú fotené už novým mobilom, ktorý mi dosť výrazne skresľuje červenú a tak bábika niekde vyzerá, že má hnedé vlasy a niekde, že ich má oranžové.
Čižmy
Porovnanie s mojim aktuálnymi vlasmi, ktoré síce na fotke vyzerajú viac hnedé ako červené, ale sú tmavo červené. Viac by sa mi páčili svietivo červené, ako má Tess, ale keďže nemám extra dôveru ku kaderníčkam, tak si budem musieť vystačiť s tým, čo mám :-D
Priznám sa, že som mala rešpekt zobrať Tess fotiť von, lebo by som si neodpustila, keby sa jej niečo stalo, ale dnes (08.01.) som sa odhodlala a počas čakania na krstného som jej spravila pár snímkov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára