Pamätám si, že to bol utorok, prišla som večer z práce domov a v schránke som si našla žltý lístoček, že balíček od Terky, hoci mi nič nenapísala, veľmi som sa potešila. Na druhý deň ráno bolo 01. 03 a mala som ísť na vstupnú prehliadku do Ružinovskej polikliniky, pršalo, fúkalo, bolo nehorázne hnusne a tak som sa rozhodla, že takýto deň si treba jednoducho balíčkom od Terky spríjemniť a tak som sa ešte pred návštevou polikliniky vybrala na poštu. Hneď som si tam aj balíček rozbalila, teda aspoň na takú možnosť, aby som rovno odpadla. Bola tam nádherná Laruška.
Žiaľ ma tento anjelik zachytil v taký deň, kedy ma všetko iba dráždilo a moje reakcie na bábiku neboli vtedy najkrajšie, za čo by som sa chcela takto verejne OSPRAVEDLNIŤ. Niekedy mám proste fakt deň, kedy ma všeko (a žiaľ aj moje plastové dámy) iba rozčuľuje, hnevá, dáva do vývrtky a z vášho usmievavého Nikušika sa stáva mračno Verona, ktorému pokiaľ môžete, sa vyhnite (zvyčajne to trvá do prvého spánku, takže nič dlhodobé).
Na pošte (v pozadí môj bodkovaný dáždnik značky IKEA)
Predajné balenie
Na druhý deň som už zase bola žiarivé slniečko, ktoré tak milujete a Audrey som si nádherne vychutnala. Keďže som ju už nedokázala zrekonšturovať na anjelika do jej úplne pôvodnej podoby, je u mňa podobne ako u Terky, v civile.
Počas prezliekania
Na tejto fotke trošku vidieť zazelenanie uška od kovových náušníc a to je aj dôvod, pre ktorý Mattel už upustil od kovových náušníc. Chápem, že tie plastové vyzerajú lacno, nepekne a podobne, ale žiaľ kov ľúbi reagovať s tým plastom.
Krásne vlásky
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára