Táto zelená blúzka ma na ebay hneď oslovila a aj som vedela, pre ktorú slečnu bude. Slečna však zatiaľ nedorazila a veci s ňou sa celkovo zmenili, ale o tom sa rozhovorím inokedy.
Tieto fotky vznikli dnes ráno asi pred ôsmou, áno, som ranné vtáča a niekedy ma to rozčúli byť hore cez víkend pred šiestou, ale už si zvykám. Dnes ma to potešilo o to viac, že dôležitá aukcia na ebay končila o 06:20 a hoci som si včera večer povedala vyhrám/nevyhrám, chcela som vyhrať, lebo to boli šaty pre bábiku, ktorá ku mne dorazí nahá a bez pôvodných šiat by v mojej kolekcii pôsobila trošku rušivo, ale o tom neskôr.
Včera som tu mala prvýkrát na návšteve svojho bráška Peťa, chodí do Bratislavy síce pomerne často, ale nikdy sa mi nepodarilo prehovoriť ho, aby ma prišiel navštíviť ku mne na podnájom. Priznám sa, že som sa bála jeho reakcie na moju zbierku, ale myslím, že to zobral v pohode. Slová: Fúha, ale máš ich celkom veľa a potom sa z postele zahľadel na moju poličku s BB a vraví mi: Ten cigáň sa Ti tam ale veľmi nehodí. Ja mu na to, že to je černoch. :-D :-D :-D No takto dopadol môj miláčik čokoládkový :-D
Priznám sa, že nemám veľmi rada, keď niekto, kto pomaly v Petržalke ani nebol, vyhlási: Á, tam by som ja nemohol bývať, to je samý panelák, čistá betónová džungľa. O to viac ma potešil včera Petino, keď povedal: Je tu ako v Sásovej, len je to väčšie. Díky bráško. Len tu neviedieť z okna hory :-D
Myslím si, že napriek tomu, že je to tu betónová džungľa, ešte sa tu nájde pomerne dosť zelene a prírody a dúfam, že svojimi článkami, keď chodím fotiť vonku sa mi darí zmeniť všeobecné povedomie o Petržalke. Aj dnešné fotky budú z beprostredného okolia "môjho" paneláku. Spolu s Erikou sme sa vybrali fotiť do priestorov pred budovou Slovenskej pedagogickej knižnice. Chvíľu som sa bála, že bránička je zamknutá, ale bola iba privretá (zvyčajne sú dvierka celé roztvorené)
Priznám sa, že počas fotenia som si spomenula na Ľuba, keďže je známy svojou náklonosťou k zelenej farbe a potom som si spomenula, že som mohla zobrať Erike džínovú sukničku, aby som ho potešila dokonale, no žiaľ dnes to nevyšlo, tak možno niekedy nabudúce.
Erika a pidi stromček
Budova knižnice a kochlíky, v ktorých sme sa s Erikou dosýtosti vybláznili. Ranné slniečko a všeobecná neprítomnosť ľudí z tohto fotenia urobili pre mňa mimoriadny zážitok
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára